Ciekawe – Page 209 – Wyznaj Sekret

— Pokúšali sme sa odniesť vaše veci do stratených a nájdených, — poznamenal policajt. — Ale… Váš kocúr je poriadny bojovník. Nikoho k nim nepustil. Radšej si vezmite veci aj kocúra. Už aj tak máme dosť práce…

Snažili sme sa odniesť vaše veci do stráženého skladu, poznamenal policajt. Ale… váš kocúr je poriadne bojový.

— Juro, tieto mačky tu bývali už v časoch, keď sme sa ešte ani nepoznali. Prečo by som ich mala zrazu niekam odložiť? — spýtala sa Anka ľadovým hlasom. — To, čo navrhuješ, sa volá zrada…

7. marec Dnes vo mne stále doznievajú včerajšie slová od Mareka. Jeho hlas ma zaskočil možno kvôli chladnému

„Ja takéto zo včera nejem, var každý deň.“ Môj 48-ročný partner mi nadiktoval zoznam 5 „ženských povinností“. Ako som na to zareagovala

Nejem včerajšie, var každý deň. Môj 48-ročný partner mi podal zoznam 5 ženských povinností.

– Michale, je čas. Odporúčal by som vám zájsť k lekárovi. Dajte si skontrolovať srdce. – A čo nie je v poriadku s mojím srdcom? – Mám pocit, že žiadne ani nemáte!

Miroslave, je čas. Odporučil by som vám zájsť za lekárom. Dať si skontrolovať srdce. A čo by malo byť

– Poď ďalej, mama, čakali sme ťa, – hovorí syn Vít’ko, nevesta berie kabát a podáva papuče svokre. Zrazu jej úsmev vystrieda znepokojenie na tvári.

Poď dovnútra, mama, čakali sme ťa, zahlásil syn Dušan, zatiaľ čo nevesta Zuzka okamžite prevzala kabát

– Poďte ďalej, mama, už sme na vás čakali, – hovorí syn Viktor, zatiaľ čo nevesta zvesuje kabát a podáva svokre papuče. Zrazu sa jej úsmev mení na starostlivý výraz v tvári.

Poď ďalej, mama, už ťa čakáme, hovorí syn Peter, a jeho manželka Veronika hneď preberie kabát a podáva

Posledný cestujúci v autobuse

Posledný cestujúci v autobuse Baterka bola malá, sotva väčšia než ukazovák, zavesená na zvinutej šnúrke.

Sloboda byť sám sebou

Vieš, niekedy premýšľam, čo by sa stalo, keby som sa vtedy neodhodlala? povedala ticho Zuzka, jej hlas

Keď Valér zavítal k Zinke, doslova jej pred očami hlúplo. To bolo z čistého šťastia.

Keď k Zine prišiel Valér, vždy sa s ňou niečo zvláštne stalo akoby jej rozum mizol do hmlistých záhybov radosti.

Keď Valér prišiel k Zinke, doslova jej pred očami hlúplo. To bolo od šťastia.

Keď prišiel Valér k Zine, bola z nej razom iná žena. Hlúpla od šťastia, inak sa to nedalo povedať.