Poď dovnútra, mama, čakali sme ťa, zahlásil syn Dušan, zatiaľ čo nevesta Zuzka okamžite prevzala kabát a podala svokre papuče. Jej veselosť sa však v sekunde zmenila na znepokojenie a v očiach jej zablikalo varovanie.
Anna vstúpila do obývačky, kde už boli hostia, a Zuzka nenápadne kývla hlavou smerom k podlahe. Dušan si všimol, čo myslí po podlahe sa tiahli mokré odtlačky. Pozreli si s manželkou do očí, no rozhodli sa to zatiaľ nekomentovať.
U Dušana a Zuzky sa nedávno narodili dvojičky, už trošku podrástli, a tak sa rozhodli zavolať najbližšiu rodinu a trochu to osláviť po slovensky, veď také niečo sa nedeje každý deň.
Anna, ktorá je už pár rokov na dôchodku, priniesla deťom krásne ručne pletené vecičky. Povedala si, že v dnešnej dobe ceny v obchode ju akurát môžu rozosmiať, keďže dôchodok má taký, že sa jej aj eurá boja. Nechcela najskôr ani prísť, tvrdila, že príde inokedy, ale syn s nevestou ju prehovárali, že predsa v taký deň má byť s rodinou.
Chlapcov pomenovali Samuel a Štefan podľa slovenských tradícií Samuel po otcovi Zuzky a Štefan po dedovi Dušana. Anna bola šťastím celá bez seba, predsa tradícia pokračuje a chlapci majú krásne slovenské mená!
Jaj, ten je celý po tebe, Zuzanka. A tento ako by Dušana z oka vypadol. Alebo vlastne naopak či som sa už celkom pomiatla? Ako dve kvapky vody! pobehovala Anna okolo postieľky a nemala šajnu, ktorý je ktorý, lebo chlapci boli na vlas rovnakí.
Dušan a Zuzka sa na tom len srdečne smiali. Babkina zmiešaná eufória a obavy nemohli nenechať nikoho chladným.
Hostia sa pomaly rozchádzali a aj Anna sa začala baliť, no Zuzka pozrela na Dušana, a ten nadhodil:
Mama, nezostaneš cez noc? Vonku je tma, podchvíľou autobusy ani nechodia. Aspoň pomôžeš Zuzke s deťmi, dnes ich treba okúpať a uložiť spať.
Dobre, Dušan, keď si si to tak vymyslel, zostanem, prikývla Anna.
Pomohla Zuzke odložiť riad, všetko poumývala, poukladala, a potom šli všetci spolu pripraviť večerný kúpeľ pre deti. V babkiných očiach sa len zračila radosť už dlho nemusela kúpať cudzie dieťa! Keď dostala Samka na ruky, bála sa, aby jej nevykĺzol, taký bol maličký.
Mama, však si Dušana akoś vychovala, ani raz si ho nešmarila o zem, smiala sa Zuzka.
Ale veď to už je dávno… aj som zabudla, ako sa drží bábo, rozčúlila sa Anna.
Zuzka jej podstrčila Samka a ten okamžite zaspal, akoby si uvedomil, že u babky je bezpečne. Zuzka zatiaľ kolísala Števka.
Annu uložili do samostatnej izby, že nech sa poriadne vyspí ale kdeže, ona radšej načúvala, či náhodou nepípli Samko alebo Števko. Jej babka-inštinkty nespali a až k ránu konečne zadriemala.
Keď sa zobudila, Zuzka už mala hotové raňajky a deti spali.
Kde je Dušan? prekvapene sa spýtala Anna, keď v kuchyni videla len Zuzku.
Mama, sadkaj, raňajkuj, Dušan príde o chvíľu, hneď ju upokojovala Zuzka.
O pár minút sa Dušan objavil vo dverách s veľkou krabicou.
Mama, toto je pre teba! usmieval sa a podával krabicu.
Anna otvorila krabicu a skoro jej vypadli oči nové čižmy! Až stratila reč.
Deti moje, to je veľa peňazí, ťažko to môžem od vás prijať, chvela sa Anna od dojatia.
Viac ako ty pre nás, mama, nie sú. Tak si ich obuj a ponos v zdraví, láskavo sa usmial Dušan.
Anna si skúšala čižmy, nevedela pochopiť, ako to deti vedeli jej staré topánky sa už rozpadali a na nové by jej dôchodok ani zďaleka nestačil.
Zrazu sa ozval jeden z chlapcov, a babka v nových čižmách sa rozbehla k postieľke.
Ty si naozaj poklad, vďaka ti, šepol Dušan Zuzke. Keby nebolo teba, nikdy by som to tak nezistil.
Čo tu je čo hádať? Mama včera prišla celá mokrá, pozrela som na odtlačky na podlahe aj na jej staré topánky a mala som jasno. Pre nás 100 eur je dosť, ale ešte zarobíme. Pre ňu je to však suma z ríše snov. Tak nech jej slúžia, Zuzka objala muža.
Annu pri srdci zahrialo možno to bolo čižmami, ale skôr tým, že je pre svoju rodinu stále dôležitá, potrebná a milovaná.
