Ciekawe – Page 107 – Wyznaj Sekret

– Trpezlivo, dcérka! Teraz si v inej rodine a musíš rešpektovať ich pravidlá.

Pamätám si, že sa to odohralo dávno, keď ešte všetky dediny východného Slovenska žili svojím pomalým

– Mami, chceš darovať náš byt synovi brata? A potom k mne prísť bývať? Nedovolím to!

Mami, chceš dať náš byt bratskému synovi? A potom u mňa bývať? To nepustím! Ani len nepomýšľaj!

– Keby si len vedela, čím sa sestrička v hlavnom meste zaoberá, vôbec by som o nej nehovorila. A ešte menej by som sa s tým chválilaV skrytom podzemí starého Starého Mesta tajne preháňa vzácne knihy, ktoré nikto neodhalí.

Moja dcéra je taká šikovná! chválila sa Jana susedom. Získala všetky päťky na semestri! A ešte si pod

Buď trpezlivá, dcéra! Teraz patríš do inej rodiny a musíš rešpektovať ich zvyky.

Trpezlivá buď, dcéra! Teraz si v inej rodine a musíš sa podriadiť ich pravidlám. Nie si tu hosťom, ale

Chlapec znášal každodenné tresty svojej macehly… až kým mu slovenský K9 pes urobil niečo, čo mu zmrzlo krv v žilách.

Nebol to opasok, ktorý bol najviac bolavý. Bol to výrok pred úderom. Keby sa tvoja matka nešťastne nepominula

Nemôžem pochopiť, odkiaľ máš také silné žiarlivosť. Nemôžem. Od chvíle, čo sme začali chodiť spolu, počujem len výčitky. V tvojich očiach je neustála podozriveľnosť. Žiarlíš ma na pacientov, sestier, lekárov – na každú pouličnú lampu. A to už presahuje všetky hranice… A… Som naozaj vyčerpaný, pravda?

Marek, čo to máš? prísne spýtala sa Ľubica, držiac v rukách košeľu. Čo je to za ružovú škvrnu?

– Keby si vedel, čím sa moja sestrička venuje v Bratislave, vôbec by som o nej nehovorila. A ešte viac by som sa nechválila.

Moja dcéra je génius! chlúbila sa Jana susedom. Na skúškach mala všetky päťky! A ešte si nájde aj brigádu

Myslela si, že našla koberec… no vo vnútri niekto vzdychal a hýbal sa.

Počas jedného teplého slnečného dňa som si všimol, ako Jana využila príležitosť vyviesť svoje vankúše

Bola druhá hodina rána a kuchyňa Leae Novákovej vyzerala smutnejšie než kedykoľvek predtým. Jedna žiarovka visiaca na strope vrhala svoj žltý svetelný lúč na popraskaný stôl, neumyté riady a vyblednuté steny. Vonku spala Bratislava, ľahostajná. Vnútri však Krištof — jej štyri mesačný bábätko — plačúce nepoznalo útechu.

Obrazy slabého svetla mihotu v starej kuchyni malého bytu v Starom Meste, Bratislava. Boli dve ráno.

Nemôžem pochopiť, prečo máš takú silnú žiarlivosť. Nemôžem. Každý deň od chvíle, čo sme spolu, počujem len výčitky. V tvojich očiach neustála podozrievavosť. Žiadaš ma na pacientov, sestry, lekárov – na každú lampárovú stožiar. A to už prekračuje všetky hranice… A… Som naozaj unavený, pravda.

Marek, čo je to? spýtala sa rozhodne Júlia, držiac v rukách košeľu. Čo je to za ružovú škvrnu?