Marek, čo to máš? prísne spýtala sa Ľubica, držiac v rukách košeľu. Čo je to za ružovú škvrnu? Nejaký rtový lak? Tak? Tože si zase zostal v práci
Kataríno, čo to hovoríš? unaveným hlasom odpovedal muž, rozbaľujúc pracovné veci. Som z nočnej služby. Aký rtový lak? V našom oddelení je od žien len sestra Jana. No, naozaj som vyčerpaný.
Ľubica si podtiahla pery, zmačkala košeľu a zamierila do kúpeľne. Marek zamračený zhlboka vzdychol.
Už viac ako šesť mesiacov spolu žili Ľubica a Marek. Všetko v ich živote sa zdalo dokonalé, len jedna vec ich trápila Ľubica bola nesmierne žiarlivá. Vždy si nachádzala dôvod tam, kde ich podľa nej nemalo byť.
Pozri, vzlykla Ľubica. Určite mi podvádza. Pozri na to.
Natiahla košeľu svojej sestre a prekrížila ruky. Bolo vidieť, že je v hlbokom zármutku.
Katarína, sestra Ľubice, prezerala košeľu, priblížila nos k škvrne a rozosmejala sa.
No tak, prečo sa smeješ? pobúril sa Ľubica.
To je len odkvap od ovocného džemu.
Ľubica okamžite vyrábla košeľu zo sestry a očuchala ju. Na tvári sa jej zmiešali údiv a zmätok.
Je čas sa upokojiť. Nechápem, odkiaľ táto podozrievavosť.
Ľubica si sadla oproti sestre.
Len sme sa začali stretávať, a ja som ho odčerpala z predchádzajúceho vzťahu, priznal sa, odvracajúc pohľad. Vieš, podviedol ma predtým. Najprv som si myslela, že ma nikdy neopustí, ale potom som pochopila, že to nie je pravda odíde. A ako.
To nie je výhovorka na podozrenie, nauč sa dôverovať.
Dôverujem, namietla Ľubica. Proste sa bojím ho stratiť.
Katarína pokrčila ramenami, nevedela, čo povedať.
Kde si bol? spýtala sa Ľubica, prekrížením rúk. V prvú nocovú hodinu.
Marek vyčerpaný zhlboka vzdychol.
Ľubico, dovolila si mi ísť s chlapcami do televízie. Pozerali sme futbal, trošku si oddýchli. Čo je zlé?
Dávid už je doma, volala som Líze. Kde si bol posledné dve hodiny?
Dávid odišiel skôr, lebo som sľúbil manželke, a my s Štefanom zostali. Ľubico, upokoj sa. Idem spať.
Marek vstúpil do spálne a ľahol si na posteľ. Chcel zabudnúť na jej neustále žiarlivé otázky, nájsť úľavu v tichu, aký poznal predtým. Ale Ľubica znova všetko pokazila, ako vždy.
Ľubica vyšla z obchodu a kráčala k domu. Sústredila sa na mobil, nevedela všímať si okolo seba. Náhle sa otočila a zakričala. Na druhej strane ulice, na krku Mareka, visela niezná blondínka. Rozprávala sa veselo a on ju bez zábran držal pri sebe.
Ľubicine oči zahmlili sa, vyhodila tašku s potravinami a bežala k mužovi. Chytil ju za ruku a odtiahnuť preč.
Vedela som! zvolala. Vedela som, že ma podvádzaš. Si bezohľadný. Celý čas si ma klamal. Nie! zakroutila hlavou. Áno, mám pravdu! Ty, ty podvádzač!
Marek hľadel na ňu pochmúrne, ruky mu svierali od hnevu, oči blúdili čiernym pohľadom k blondínke, ktorá stálo bokom a nič nepochopila.
Ľubico
Neodovzdávaj sa mi! Viem, čo povieš. Nechcem počuť tvoje ľubovoľné ospravedlnenia.
To je moja sestra, polorodá, prerušil ho Marek.
Čo? Ľubica stuhla.
Dcéra tety Anny. Poznáš ju. A Viktória je moja sestra, vyrástli sme spolu. Najlepšie je, keď pôjdeš domov. Tam si porozprávame.
Ľubica sa vzdala a odišla, vravúc naposledy: prepáč.
Marek sa vrátil domov neskoro. Bol hlboko zranený. Perá mu boli stiahnuté tak tesne, že to vyzeralo, akoby ich vôbec nemal, a oči už nepohľadávali Ľubicinu tvár.
Marek
Už ma to nebaví, priznal sa. Neviem pochopiť, odkiaľ berieš také silné žiarlivosti. Každý deň od nášho začiatku počujem obvinenia. V tvojich očiach je neustála podozrenie žiarlíš na pacientov, sestry, lekárov, na každého, kto stojí pri dverách. To už pretieká všetky hranice a som vyčerpaný.
Marek! kričala Ľubica. Chceš sa so mnou rozlúčiť? Prosím, milujem ťa! Odpusť mi, prosím. Neviem, čo ma tak napáda, ale budem sa snažiť, aby sa to už nestalo. Prosím
Ľubica sa sklonila k mužovi, chytajúc ho za ruky a pozerajúc mu do očí. Marek cítil ľútosť, úprimne ho miloval a dokonca ukončil predchádzajúci vzťah po päť rokov pre ňu. Nikdy si nepomyslel, že sa odváži tak urobiť, ale Ľubica do neho vplývala. Teraz však pochybnosti požívali jeho dušu.
Ľúbim ťa, zašepkal, stláčajúc jej ruku a stretával ich pohľad. Ale to, čo robíš, je neznesiteľné. Nemôžem tak ďalej žiť
Už viac nebudem, rozplakala sa Ľubica. Nikdy. Zostaň so mnou. Nechápeš, že bez teba neprežijem.
Marek vydýchol a pritiahol ju k sebe. Nemohol ju opustiť, ani po tom, čo urobila.
Po niekoľkých mesiacoch boli ich vzťahy pokojné, Ľubica už neukazovala žiarlivosť, a on si užíval spoločnosť svojej partnerky, nechodil včas do práce a zostával dlhšie, kedykoľvek to išlo.
Prišla jeseň a sezóna chorôb, počet pacientov vzrástol. Marek fyzicky neodolával skôr prísť do práce, únavou bol vyčerpaný, tak večeral doma a šiel spať.
Ľubica opäť začala podozrievať. Najprv sa snažila veriť, nepýtať sa, prečo má košeľa vôňu cudzieho parfému. Oddelenie bolo prevažne ženské a staršie, tak nebolo dôvod na obavy. No každým dňom sa podozrenia zväčšovali, sledovala ho, prezerala košele, snažila sa niečo zistiť.
Jedného večera po práci sa Marek okamžite pustil do sprchy. Tentokrát strávil len chvíľu, lebo chcel rýchlo ležať do postele. Ticho otvoril dvere a zbadal, ako Ľubica niečo rýchlo prelistovávať na jeho telefóne.
Ľubico čo robíš? spýtal sa.
Dievča sa zachvelelo a okamžite odložilo telefón.
Len volám.
Marek prikývol na mobil v ružovom obale, ktorý ležal na posteľníku.
A svoj? Nemáš ho?
Je vybitý.
Obrazovka telefónu Viktórie sa rozsvietila, niekto napísal.
Naozaj? Úplne vybitý? Takto ma ešte aj oklamieš. prekvapene zdvihol obočie Marek. Možno ešte niečo o tebe zistím? A?
Prepáč, sklonila hlavu.
Takže si našla, čo hľadala? Mister… povedal rozčúlený Marek.
Ľubica prikývla.
Marek ticho šiel k skrinke a začal baliť veci. Ľubica vstal z postele a chytil jeho ruku.
Prosim, nie! Nechceš. Už viac nebudem podozrievať, verím ti Marek!
Nie, Ľubico, prvýkrát som odpustil, druhýkrát už nechcem padať do pastí. Už ma to nebaví. Chcem žiť pokojne, dôverovať a vedieť, že mi niekto dôveruje. To nie je život
Po polhodine zbalil všetky veci pod kľúčik Ľubice. Sedela na posteľ, stlačená kolená v rukách.
Ľúbim ťa. Úprimne. Ale takto už viac nevediem. A ty? Nemôžeš sa zmeniť.
Marek opustil prenajatý byt a vrátil sa k rodičom. Skutočne bol premáhaný.
Nedôvera vždy ničí vzťahy, akokoľvek sú pevné. Ľubica možno cítila, že jedného dňa Marek ju podvádza, ako podviedol svoju bývalú. Ale vybrala si ho sama, vybrala si takého muža. Bez dôvery nemôže existovať ani láska, ani priateľstvo, ani žiadne spojenie. A to bola jej najväčšia chyba.
