Marek, čo je to? spýtala sa rozhodne Júlia, držiac v rukách košeľu. Čo je to za ružovú škvrnu? Niejaká rúžová stôlka? Takže si zase zostal dlho v práci
Júlia, čo to hovoríš? povedal unavene Jano, triediac pracovné veci. Som práve z nočnej smeny. Aký rúž? U nás na oddelení je len jedna sestra stará Maruška. No, úprimne som unavený.
Júlia si upravila pery, zhrnula košeľu a išla do kúpeľa. Marek zamračený povzdychol.
Už viac ako šesť mesiacov Júlia a Marek spolu. Zdalo sa, že ich život je takmer dokonalý, okrem jedného Júlia bola veľmi žiarlivá. Návala si dôvody aj tam, kde ich podľa nej nemalo byť.
Pozri, vzdychla Júlia. Určite mi podvádza. Pozri túto škvrnu.
Podala košeľu svojej sestre Zuzane a skrížila ruky. Bola skľúčená.
Zuzana si košeľu prezrela, nakúzľala k škvrne a rozosmiala sa.
Čo sa smeješ? rozčúlila sa Júlia.
To je len šťavová skvrna od džemu, vysvetlila Zuzana.
Júlia ihneď vytrhla košeľu zo sestier, priťahla si nos a na tvári mala zmiešaný výraz úžasu a zmätku.
Čas sa upokojiť, povedala Zuzana. Nechápu, odkiaľ máš túto podozrivé správanie.
Júlia si sadla oproti sestre.
Nie sme len tak začali chodiť, priznal sa Júlia, odvracajúc pohľad. Zvládla som ho odtrhnúť od predchádzajúceho vzťahu. Vieš, on podvádzal svoju bývalú so mnou. A ja Najprv som si myslela, že ma neopustí, ale potom som pochopila, že to tak nie je Odišiel. A ešte lepšie.
To nie je dôvod na podozrenie, radila Zuzana. Nauč sa veriť.
Verím, namietla Júlia. Len sa stále bojím, že ho stratím.
Zuzana zakrútila hlavou, neviete čo povedať.
Kde si bol? spýtala sa Júlia, prekrížením rúk. O polnoci.
Marek unavene povzdychol.
Júlia, povolila si ma ísť na chvíľu s kamarátmi. Pozreli sme futbal. Trochu si oddýchli. Čo je problém?
Dávid už bol doma, povedala som Lenke. Kde si bol posledné dve hodiny?
Dávid odišiel skôr, lebo som sľúbil žene, a ja a Štefan sme zostali. Júlia, upokoj sa. idem spať.
Marek vstúpil do spálne a ľahol si. Chcel zabudnúť na Júlinu neustálu žiarlivosť, nájsť úľavu, ako kedysi, ale Júlia to opäť pokazila ako vždy.
Júlia vyšla z obchodu a kráčala smerom k domu, pozerajúc sa do telefónu, takmer si nevšimla okolitý svet. Náhle odvrátila hlavu a zastihla na druhom konci ulice, ako Marek drží niekoho blondínka v náručí. Tá sa usmievala a on ju bez hanby pritiahol k sebe.
Júliny oči zakryl smútok, vyhodiť tašku s potravinami a vrhla sa k mužovi. Chytil ju za ruku a odtiaľ odtiahla.
Veď som vedela! kričala Júlia. Vedela som, že ma podvádzaš! Si bezcitný! Celý čas si ma klamal! Nie! zamrhala Júlia. Nie, mala som pravdu! Ty podvodník!
Marek sa pozeral mračne, ruky sa mu stiahli od hnevu, oči hľadeli vinne na blondínku, ktorá len stávala a nevedela, čo sa deje.
Júlia
Nepokúšaj sa so mnou hovoriť. Viem, čo sa chystáš povedať. Nechcem počuť tvoje výhovorky.
To je moja sestra, dvojhlavá, prerušil Marek.
Čo? Júlia stuhla na mieste.
Dcéra tety Anny. Poznáš ju. A Viki je moja sestra, vyrástli sme spolu. Ísť domov je najlepšie, tam si porozprávame.
Júlia sa poddala a odišla, pozerajúc sa len na jedno slovo: prepáč.
Marek sa vrátil domov neskoro. Bol veľmi sklamaný. Perá mu boli stiahnuté tak tesne, že ich ani nebolo možné vidieť, a oči sa nepozerali na Júliu.
Marek
Už ma to nebaví, priznal sa. Neviem pochopiť, odkiaľ máš také silné žiarlivosť. Každý deň od doby, čo sme spolu, počujem len výčitky. V tvojich očiach je neustála podozrievavosť. Žiarlíš na pacientov, na sestry, na doktorov, na každú lampu na ulice. Už to prekračuje všetky hranice a som unavený.
Marek! volala Júlia. Chceš sa so mnou rozlúčiť? Prosím, milujem ťa! Odpusť mi, urobím všetko, aby sa to už nestalo. Prosím
Júlia sa sklonila k nemu, chytajúc ho za ruky a pozerajúc ho priamo do očí. Marek cítil ľútosť, skutočne ju miloval a dokonca zanechal predchádzajúci, päťročný vzťah kvôli nej. Nikdy si nemyslel, že sa odváži urobiť takúto chybu, ale Júlia podmanila jeho dušu. Teraz však pochybnosti požívali jeho srdce.
Ľúbim ťa, zašepkal Marek, stláčajúc Júlinu ruku a stretol sa s jej pohľadom. Ale všetko, čo robíš, je nezmysel. Nemôžem tak ďalej žiť
Už nikdy, vykríkla Júlia. Už. Zostaň so mnou. Nemôžeš pochopiť, že bez teba neprežijem.
Marek vydýchol a pritiahol Júliu k sebe. Nemohol ju opustiť, aj keď už urobila to najhoršie.
Štyri mesiace ich vzťah bežal v pokoji, Júlia neukazovala žiarlivosť, a on si užíval spoločnosť a nechodil do práce častejšie, zostával doma a večeral.
Prišla jeseň, sezóna chorôb pribudla a pacientov bolo viac. Marek už nemohol prichádzať skôr, unavený padal domov a spával.
Júlia znovu podozrievala. Najprv sa snažila veriť, nepýtať sa, prečo mu košeľa vonia po cudzích parfumoch. V oddelení bolo prevažne ženské kolektívo, tak sa nemala čoho báť. No každým dňom podozrenie rástlo, sledovala ho, kontrolovala košele, hľadala pravdu.
Jedného večera po práci sa Marek okamžite vydal do sprchy. Tentokrát zostal tam len chvíľu, aby sa čo najskôr vrátil do postele. Otvoril dvere tichom a uvidel Júliu, ako rýchlo listuje v jeho telefóne.
Júlia čo robíš? spýtal sa.
Júlia sa zachveila a okamžite odložila telefón.
Len zavolať, potrebujem.
Marek prikývol na ružový obal telefónu, ktorý ležal na posteli.
A svoj? spýtal sa.
Je vybitý.
Na obrazovke sa rozsvietilo správy: Naozaj? Celkom vybitý? Tak klameš? zamračil sa Marek. Mám ešte niečo zistiť o tebe?
Prepáč, sklonila hlavu Júlia.
Tak čo si našla? Maršál zamrvieť sa snažil Marek.
Júlia zavrela hlavu.
Marek potichu šiel k skrinke a začal baliť veci. Júlia vstala z postele a chytla sa za Marekovu ruku.
Prosim, ne! Už viac nebudem. Verím ti! Marek!
Nie, Júlia, už som raz odpustil, podruhé už nechcem padať na ten istý háčik. Už ma to nebaví. Chcem žiť pokojne, veriť a vedieť, že ma niekto verí. To nie je život
Za polhodinu zozbieral všetky svoje veci a odložil ich pod Júlinu. Sedela na posteľ, chytajúc kolená.
Milujem ťa, úprimne. Ale takto viac nemôžem. A ty? Nezmeníš sa.
Marek opustil prenajatý byt a vrátil sa k rodičom. Skutočne bol vyčerpaný.
Nedôvera vždy rozpadá vzťahy, nech sú akékoľvek silné. Ľudia nakoniec súdiac sa podľa seba samých, možno Júlia cítila, že Marek jedného dňa ju podvádza, ako podviedol svoju bývalú. Ale nakoniec si ho vybrala sama, samá si zvolila takého muža. Bez dôvery neexistuje ani láska, ani priateľstvo, ani žiadny iný zväzok. To bola jej najväčšia chyba.
