Ciekawe – Page 268 – Wyznaj Sekret

– Dcérka, ako sa máš? A čo synček? Mimochodom, už si mu vybrala meno? – Nemá meno. Nech ho pomenujú noví rodičia, ako chcú. Nechám si ho, mami… Nechám… Nikto nás nechce, nikomu nechýbame

24. marec Drahý denník, Dcerka moja, ako sa máš? A ako synček? Už si konečne vybrala meno? Nemá meno.

V zabudnutom roku 1943, v slovenskej dedine, nosila smútočné šaty za manžela-frontového vojaka tak pôvabne, že všetky susedky jej len ticho závideli. Jej nový nápadník sa zdal až príliš dokonalý na to, aby to bola pravda, a všetci čakali, kedy mu spadne maska. Nakoniec však nespadla jemu, ale ich dospelej dcére, keď sa pokúsila vziať späť to, čo patrilo inej.

V tmavom roku 1943, v zapadnutej dedinke, nosila smútok za mužom-záhradníkom z frontu tak elegantne

Manžel, ktorý pred dvoma rokmi odišiel za hranice za milenkou, sa zrazu objavil vo dverách: Tvrdil, že sa chce vrátiť, akoby sa nič nestalo

Bol obyčajný utorkový večer. Pripravil som si čaj, potichu hralo rádio a v byte sa pomaly rozliehala

– Dcérka, ako sa máš? A ako chlapček? Mimochodom, už si mu vybrala meno? – Nemá žiadne meno. Nech mu nové rodiny dajú meno, aké budú chcieť. Nechám ho tu, mama… Nechám… Nikoho nezaujímame, nikto nás nepotrebuje

Zlatko, ako sa máš? Ako malý? Už si mu dala meno? Zatiaľ ešte nemá meno. Nech mu dajú meno tí, čo si

Keď som uvidel svoju manželku v ôsmom mesiaci tehotenstva, ako sama umýva riad o desiatej večer, zavolal som svojim trom sestrám a povedal im niečo, čo všetkých šokovalo. Najsilnejšiu reakciu však mala moja vlastná mama.

Keď som videl svoju manželku, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, ako o desiatej večer sama umýva

Bez boja niet radosti

Bez boja niet radosti Ako si sa len mohla zapliesť do takej šlamastiky, ty nerozumné dievča?

Stav duše Emília Kováčová sedela v kuchyni a dívala sa von oknom. Tam sa začínala jar, sneh sa topil

Bez boja niet radosti

Niet radosti bez boja Ako si sa mohla zapliesť do takejto kaše, hlúpa dievčina? Kto ťa teraz zoberie

Strážcovia Pani, pustite ma, prosím! Niekto mi vtedy v Petržalke postrčil do chrbta, pamätám si to ešte

Všetci pomáhajú, no ty si u nás výnimočná

Všetci pomáhajú, ale ty si, samozrejme, výnimočná Zuzka, čo keby ste dnes prišli ku mne? s nádejou sa