Ciekawe
Marek sa usmieval od ucha k uchu – mal konečne svoj vlastný byt. Nie izbu v podnájme, nie kút u nepríjemnej

Zuzana spievala od radosti — teraz mala svoj vlastne byt. Nie izbu v spoločnom byte, nie kútik u utrhačskej

Dnes som si uvedomil, ako je niekto len pohodlný. Kým ho nepotrebuje, zabudne na teba. Ján išiel za manželkou

Marek sa usmieval od ucha k uchu – mal konečne svoj vlastný byt. Nie izbu v podnájme, nie kút u nepríjemnej

**Môj osobný denník** Dnes som si uvedomil, že som len pohodlný. Kým niečo nepotrebujú, zabudnú na mňa.

Ján sadol do auta, pripravený odísť z práce, keď mu zrazu zazvonil telefón. Číslo nepoznával.

Ján sadol do automatu, práve sa chystal odísť z práce, keď mu zrazu zazvonil telefón. Číslo bolo neznáme.

Bola to nikdy nezabudnúť chvíla, keď Zuzana a Ján opustili pôrodnicu, žiariaci šťastím. Ján držal v rukách

To nie je tvoje dieťa! Zuzana a Ján vyšli z pôrodnice žiarive šťastní. Ján držal v rukách drobný ružový

Ján prišiel domov neskoro. Ani slúpkom nerozprával, zul si topánky v predsieni, zavesil kabát a mlčky










