Ciekawe
Lenka so svokrou sedeli na rozheganej posteli, zababušené do svetríkov a hrubých ponožiek. Vonku treskúca
Malé dievča nepodalo bezdomovkyni jedlo preto, že by bolo dobrosrdečné. Podala ho preto, lebo v tej žene
Malý chlapec bežal k bezdomoveckému dieťaťu Potom jeho mama zbadala náramok Bratislavské chodníky hýbali
Stena z neviditeľného skla Búrka spred desiatich rokov V to popoludnie bolo nebo nad Bratislavou sivé
V ten večer sa Veronika drží už len silou vôle. Má za sebou dve šichty v univerzitnej kaviarni, pripravuje
Sála tanečnej dvorany sa stále nespamätala z rozbitého skla. Šepoty sa preháňali pod trblietavými lustrami
Deň, keď mi povedal: Bez mňa nie si nič… …už som mala mesiace plánované, že odídem.
Prvé, čo uvideli nebol chlapec. Bola to špina. Ruky od oleja. Oblečenie celé zašpinené. Dieťa, ktoré
Tanečná sála bola nádherná, ako zo starých čias. Krištáľové lustre žiarili, jemné tóny huslí sa niesli
Tieň cudzieho otca Volám sa Katarína a mám tridsaťpäť rokov. Môj život sa zdal byť “správny”