Lenka so svokrou sedeli na rozheganej posteli, zababušené do svetríkov a hrubých ponožiek. Vonku treskúca zima, vnútri len čo zakúrili v starých kachliach.
Nič sa neboj, mami. Všetko bude dobre. Nezahynieme. Teraz ti donesieme lieky, snažila sa Lenka chlácholiť Vladimíru, ktorá jej ani nebola mama bola svokra. Teda, bývalá svokra. Skoro, už len papier chýbal
Tak osud zariadil, že žili traja pod jednou strechou: matka, syn a jeho manželka Lenka.
Lenka sa vydávala na staré kolená, tridsiatka na krku. Bola už druhou ženou Tomáša. Nebolo žiadne rodinné drama, keď sa stretli Tomáš už bol rozvedený. Vladimíra, svokra, si Lenku hneď obľúbila. A veru aj opačne, veď bola ako jej vlastná objala, vypočula, porozumela. Lenka prišla o vlastných rodičov priskoro a v svokre našla ozajstného človeka.
Ste dohodnuté, hovoril Tomáš, neraz ironicky.
Päť rokov manželstva ubehlo rýchlosťou letnej burky. Potom akoby Tomášovi preskočilo, stal sa hrubý, výbušný. Vrieskal na Lenku aj na mamu. Jasné, že v tom bola nejaká frajerka. Večery trávil mimo domu, došiel domov a v dychu mal celý bar.
Až raz Tomáš zahlásil: Rozvádzame sa. Dva dni! Toľko dostala na zbalenie. Lenka ledva začala baliť, už sa pred dverami vyvalila jeho vyvolená nová dlhonohá krásavica s plnou taškou.
Istotne to tak naplánovala, aby sa mohla ukázať a nešetrila jazyk: stihla vyšplechnúť nejednu hlúposť. Bola to blondína s perami veľkými jak hrnčeky od kávy, mihalnice ako koní.
Lenka sa neovládla a rozosmiala sa:
Ty si ma vymenil za tento playback z kravičkou v očiach? Nech sa ti s ňou darí, ja neľutujem!
Aspoň je s ňou sranda. Vy dve s mamou ste ako dve storočné sliepky.
Na mňa krič, ale mama ti čo urobila?
Láska, a mama tu má s nami bývať? Daj ju preč, čo tu bude? Daj ju preč, Zajo…
No mami, asi je už čas ísť. Všetky peniaze od predaja bytu som ti dal, aby si mal tento dom! zalomila rukami Vladimíra.
Nezačni tu so svojimi koncertami! Chceš tu byť? Môžeš, ale nevychádzaj z izby teraz je tu gazdiná Albína.
Maznáčik, nech už idú preč obe!
To je moja mama!
Čože, ja že budem mať takú svokru? O žienka božka…
Lenka to už nevydržala.
Mami, ideme na dedinu, čo povieš?
Radšej na dedinu ako tu s takýmto synom a touto mávla rukou Vladimíra.
Počkaj, zbalím tvoje veci.
Nezabudni na lieky, šperkovnicu a kabelku!
Lenka sáhla po druhej taške, nahádzala všetko dnu: šperkovnicu, kabelku, lieky, dokumenty, spodnú bielizeň, oblečenie.
Berte si všetko, nič cudzie nám netreba, zvýskla Albína, že, môj pusinko?
Tomáš len stál, nič nevnímal. Vedel, že matke toto neodpustí. Ale mama je mama, možno raz.
O tridsať minút už stáli pri aute. Vladimíra sedela vzadu so slzami v očiach, ani len na syna sa neotočila. Len zhlboka vzdychla.
Ťažko sa hltá, keď všetko odovzdáš a človek ťa prestane potrebovať.
Ako teraz budeme žiť, dievča moje?
Všetko zvládneme. Niečo mám našetrené, pokiaľ si nenájdem prácu. Ty máš dôchodok, na chlieb s maslom to dáme.
Došli do Lenkinej rodnej dediny. Našťastie ešte bol deň. V dome kosa, tak Lenka rýchlo rozkúrila v kachliach a doniesla vodu.
Ej, všetko ti ide od ruky. Tu si sa narodila, čo?
Dedo bol parťák, naučil ma všetko. Ešte že sme nakúpili potraviny. Neznášam dedinské klebety.
Pomaly sa dom zahreje.
Zajtra všetko poumývam.
Niekto klope:
Tak, suseda tu? Dlho vás nebolo, auto stojí. Čo v zime tak narýchlo? Problémy?
Všetko v poriadku, ujo Fero. Vysvetlím inokedy. Poďte na čaj.
Ja som chcel vás pozvať! Vy nejedna? až teraz si všimol druhú ženu.
To je pani Vladimíra, ujo Fero. predstavila ich Lenka.
Ak bude čokoľvek treba, ozvite sa.
Zatiaľ ďakujeme, nič netreba.
Týždeň preletel. V dome čisto a útulne.
Lenka, aj ja som bola z dediny. Vydala som sa do mesta. Manžel zomrel, keď mal Tomáš 23, byt som predala, syn sľúbil, že vždy budeme spolu. Tak vidíš, ako to skončilo.
Neplačte. Chápem, ako bolí, aj mne je ťažko. A možno sa dočkáte vnúčat.
Od tej blondíny? Pane ochraňuj. A ujo Fero s kým žije?
Sám. Manželka sa utopila, keď zachraňovala chlapca susedov. Už dávno. Deti nemajú, nikdy sa znova neoženil. Bol kamarát s mojím dedom, hoci bol mladší. Je zhruba váš ročník.
Ubehlo asi mesiac. Od Tomáša ani štipka. Ani mame nevolal. Raz zazvonil Lenkinej mobil z neznámeho čísla:
Lenka?
Áno?
Váš (ex)manžel zomrel.
Asi ste si nás pomýlili
Nie, Tomáš sa zabil autom, pil. Mal v aute slečnu, tá nenaškrabala ani odreninu. Príďte na identifikáciu.
Bože, čo povedať Vladimíre? Ujo Fero, pomôže!
Lenka, čo ti je? Máš tvár jak štvrtkový zemiak!
Mami, sadni si. Tomáš už nie je.
Oj Vladimíra sa rozplakala, mojou vinou! Opustila som ho
Mami, on vyhodil teba!
Vyhodil, ale ja som mama. Ach… Osud ho dobehol
Idem na identifikáciu, ujo Fero bude s tebou, kým sa vrátim.
Ja idem s vami! ozval sa Fero. Mojím autom. To sa neháda.
Pohreb prebehol. Lenka a Vladimíra šli pozrieť dom po synovi mal pripadnúť im. Tomáš nestihol rozvod, zaneprázdnený bol novou láskou a žúrmi.
Fero bol ako hasič všade ich sprevádzal.
Ja pôjdem s vami, ste ženy. Človek nikdy nevie.
Dom Zmenil sa na kôpku neporiadku špinavé oblečenie pohodené všade, riad na podlahe, krčmový smrad a niečo pokazené.
To toto vyvádzal môj syn! Nikdy taký nebol! Čo sa to stalo?
Čo tu robíte, to je môj dom, von! vyletela z izby ona blond zázrak s perami a mihalnicami. Za ňou prišiel rozstrapatený, polonahý chlap.
Ukážte papiere od domu! vyhlásil Fero.
Aké papiere? Môj muž zahynul, mali sme svadbu!
Veď ste rozvod nestihli!
My sme oslavovali dopredu! Dom je môj!
Prestaň s opicovinami, zbalte sa a bežte! Ešte niekto ostal?
Chlap rýchlo zmizol. Fero dal pozor, aby slečna nič neukradla.
Treba preveriť papiere. A zamky zmeniť tá nána určite kľúče má.
Našťastie s domom bolo všetko v poriadku, zamky vymenené.
Polovicu vecí rovno vyhádzali. Ujo Fero stále s nimi.
Je mi to za ľúto, že idete preč. Už som si zvykol.
Budeme chodiť. A vy príďte k nám.
Vy ste mi, dievčatá, priniesli druhú mladosť. Mimochodom, Mária je ako moja nebohá žena.
Ujo Fero, ja si všímam, ako sa na ňu dívate! A ona na vás tiež! Tu je niečo vo vzduchu, že?
Ale čo už, zapýril sa Fero.
No určite!
O rok sa Fero a Vladimíra vzali. Spoločne im bolo fajn. S Lenkou sú ako rodina pre ňu sú ako rodičia. A to stále nie je všetko. Fero a Vladimíra majú vnúčatá!
Lenka sa predsa len stala mamou. Vydaj ju už neláka, ale má dve deti, ktoré si vzala do pestúnskej starostlivosti. Brat a sestra sa predsa nerozlučujú. Chcela jedno, osud jej nadelil dvoch.
Rodičov a blízkych ľudí človek nemusí nájsť len narodením. Niekedy ho k nim dovedú tie najčudnejšie okolnosti.
