Keďže v štýle slovenskej kultúry:
Keď Peter zistil, že sa stal otcom dvojičiek, cítil zvláštny zmätok. Pred tehotenstvom Zuzany naozaj sníval o deťoch, plánovali spoločnú budúcnosť a tešili sa na novú životnú etapu.
Lenže keď manželka odišla do pôrodnice a on zostal sám, nahle mu došlo možno to bola chyba.
Prvý deň prežil v nudnej nečinnosti, no na druhý deň sa rozhodol ísť do svojej obľúbenej kaviarne variť neznášal. A tam, medzi vôňou čerstvého pečiva a kávy, sa odohral osudový stret.
Videl ju Katarínu, ženu svojich snov. Stačilo, aby prekročila prah podniku, a on to vedel. Obzerala sa po miestnosti, usmiala sa a elegantne sa posadila k voľnému stolíku.
Peterovo srdce začalo búšiť. Dali sa do reči a už večer bola Katarína v jeho byte. Ráno mu napadlo bol jeho cit k Zuzane vôbec skutočný? Mali vôbec mať deti?
Zvonenie telefónu prerušilo pokojné ráno. Katarína sa mrzuto oškríhla:
Kto to tak skoro volá? Vôbec som sa nevyspala…
Peter pozrel na displej volali z pôrodnice. Neochotne zdvihol:
Áno, počúvam. Dvaja synovia.
Fuj, plienky, bezesné noci, žiadny súkromný život! Načo ti to je? odfrkla si Katarína.
Peter pokrčil plecami:
Úprimne, už ani sám neviem.
Večer mu zavolala Zuzana. Peter sa snažil hrať nadšenca, ale nevyšlo mu to.
Miláčik, čo sa deje? Akoby si nebol rád…
Ale kdeže, samozrejme, že som! Len mi ponúkli dôležitú pozíciu v práci a deti… Bojím sa, že mi to pokazia. Ale neboj sa, niečo vymyslím! zlahol.
Vymyslíš? O čom to hovoríš? znepokojila sa Zuzana.
Peter sa ponáhľal rozlúčil, uvedomujúc si, že prehováril. Čas tiekol za týždeň mala manželka s deťmi prísť domov. Potreboval plán.
Počuj, mám po starom otcovi dom v dedine! napadlo ho. Je celkom slušný, len trochu ďaleko. Odveziem tam Zuzku s deťmi, poviem, že potrebujú čerstvý vzduch, a ja musím pracovať. Sľúbim, že budem chodiť.
Samozrejme! ožila Katarína. Tvoja dôverčivá žienka všetko zhltne! A my budeme môcť byť spolu bez starostí?
No, možno nie úplne spolu, ale ukrývať sa nebudeme! uistil ju.
Peter pripravil dojatú reč. Zuzana sa samozrejme nahnevala:
Zlato, mám pocit, že niečo tajíš… Ako sa sama postarám o dvojičky v takom zapadákove?
Zvládneš to! Budem chodiť na návštevy. Veď nechceš, aby som mal problémy v práci, však?
Zuzana nerozumela, ale neodvážila sa hádať. Bála sa, že Peter urazí čo potom? Z pôrodnice išli rovno do neznáma. Mladá matka ticho plakala, tušiac, že ide o inú ženu. Ako to ale povedať?
Auto zastavilo pred polorozpadnutým domom, ktorý takmer schoval bujný rast. Zuzana vykríkla:
Petor, ty nás tu nenecháš?!
Nechám, chladne odpovedal. Nedramatizuj. Dom je priestranný, peniaze ti nechám, vybavíme prídavky.
Takže… odchádzaš? opýtala sa chvejúcim sa hlasom.
Zuzka, pochop, ponáhľali sme sa. S deťmi…
Ponáhľanovo odniesol veci do domu, vyhýbal sa jej pohľadu, sadol do auta a odišiel bez rozlúčenia. Zuzana zostala sama so žiaľom a dvoma bezbrannými bábätkami. Čo teraz?
Peter sa snažil potlačiť výčitky. Veľa mužov tak robí! Aspoň im nechal dom. Svoj, mimochodom! Zuzana si nejako poradí.
Uložila plačúce deti na starý gauč a rozplakala sa. Tu bez pomoci zahynú! Či sa muž ešte spamätá? Možno to je len zlý vtip? Možno je len nahnevaný? Deti kričali, ale ona stála ako prikovaná.
Čo tu len tak sedíte? ozvalo sa za ňou zamrmlané. Je horúco a deti sú zabalené!
Zuzana sa zhrozením otočila. V miestnosti stál starší muž. Mrkol sa, zatiaľ čo rozbaloval deti.
Kto ste? vydesene spýtala sa.
Som váš sused. Počul som, čo vám hovoril manžel. Prišiel som pozrieť, ako sa tu máte.
Ako sa opovážite?! ohradila sa, no zarazila sa pod jeho prísnym pohľadom.
Dobre, už ste pri sebe. Deti nakŕmte, upracete. Takto to nejde, povedal rozhodne. Pomôžem vám. Nie sme tu nadlho. Peter sa čoskoro vráti…
Hej, také Petra poznám, usmial sa sused. Radšej myslite na deti, nie na neho.
Zuzana chcela oponovať, ale vtom si všimla chaos okolo. Začala upratovať, no skoro sa vzdala:
Bože, ako tu budeme žiť?
Sused sa usmial:
Nie je čas na zúfalstvo! Deti nakŕmte, vyvezte na vzduch a potom upraceme. Uvidíte, pôjde to.
Zuzana bez odporu postupovala podľa jeho pokynov. Predstavil sa ako Jozef. V dedine žil už dva roky.
Prečo ste sa sem prisťahovali, ak sa smiem spýtať? spýtala sa, keď utierala prach.
Jozef sa zasmial:
Stručne znechutila ma spoločnosť. Detaily možno nabudúce. Mimochodom, som bývalý detský lekár.
Vážne? úprimne sa čudovala. Teraz chápem, prečo ste tak šikovní s deťmi. Ja sa musím ešte veľa učiť.
Do večera bol dom čistý a usporiadaný. Zuzana bola prekvapená, aj keď unavená. Väčšinu práce urobil Jozef, ale teraz to nebolo dôležité. Hlavné, že neostala sama.
Tak, teraz sa tu dá žiť, spokojne povedal sused. Idem domov, prinesiem niečo na jedlo. Potom vymyslíme,
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
