Môj manžel prišiel predvčerom zo svojej práce v Bratislave a bol nejaký zvláštny.
Opýtala som sa ho na svadbu a okamžite sklopil oči. Povedal, že na tú svadbu pôjde sám…
A čo ja? Bola som prekvapená.
A manžel mi povedal: Zlatá, v januári som dostal len prázdnu výplatu. Tak asi pôjdem sám na svadbu. Ty zostaň doma a postaraj sa o dcéru. Nič zlé sa nestane. Pôjdem na tri dni, musím bývať v hoteli, dať si niečo najesť. No a samozrejme, musím kúpiť svadobný dar pre mladomanželov.
Boli sme mladá rodina. Žili sme v starom jednoizbovom byte na Trnavskej ulici, ktorý nám dala svokra. Bola som na materskej dovolenke. Dcéra mala takmer dva roky. Neponáhľala som sa do práce, nemala som komu zveriť dcéru. Svokra nám poskytla byt, takže ako sa hovorí patrí jej vďaka.
Moja mama sa starala o seba, pracovala navyše. Hneď mi povedala, že ak bude treba, ak nastane nejaká akutná potreba a budem musieť ísť do práce, určite príde pomôcť s dcérou. Ale aby som si kúpila nové šaty a dala si odfarbiť vlasy, to určite nie. Vtedy sa o dcéru starať nebude.
Veľmi dobre poznám povahu svojej mamy. Mimochodom, každým rokom cestuje do cudziny a víkendy trávi v kozmetických salónoch a na masážach.
V našej rodine sa nikdy nestalo nič dramatické. Keď bol manžel doma, mohla som si vybaviť svoje veci. Je pravdou, že manžel moc nechcel, aby som chodila do mesta, púšťal ma len zriedka a na krátko.
Prišla však pozvánka na svadbu.
Manželov mladší brat sa rozhodol oženiť. Bola potrebná cesta do Trenčína na tri dni. Tak som šla k mame žiadať o pomoc s vnučkou. Predsa len svadba je významná udalosť. Len tri dni. Navyše, dcéra je tichá, nekrváča a nevzdychá.
Mama dlho odmietala, ale potom si s hlbokým povzdychom vzala tri dni voľna v práci. Bola som šťastná. Už som mala dosť dvoch rokov doma s dieťaťom. Aspoň na svadbe si trošku oddýchnem…
No moje sny sa rozpadli po oznámení manžela.
Pre mňa by to bol významný deň. Rok som dojčila dcéru a nechodila nikam. Potom sa ukázalo, že nikto ju nechce strážiť. Manžel často chodil na firemné akcie, na služobné cesty.
Svojho jeho brata som nepoznala tak dobre. Jeho snúbenicu som videla iba na fotografii.
Bola som veľmi sklamaná. No manžel ma nechcel pochopiť. Myslel si, že je všetko v poriadku.
Zlatá, v prvom rade tvoja mama nie je nadšená predstavu, že sa jej stará o našu dcéru. Aspoň si oddýchne, a ty zostaň doma. Prečo ju nútiť robiť niečo, čo nechce? Ak nechce, tak nechce. A moju rodinu takisto moc nepoznáš. Aký význam má pre teba táto cesta? Tvojou úlohou je zostať doma a postarať sa o dieťa. Ja pôjdem a potom sa vrátim.
Tak som si povedala, že nikto nikam nejde. Prečo by mal manžel rozhodovať, čo mám robiť?
A kto myslíte, že má pravdu?
Podľa mňa je mama a manžel trochu drzí. Samozrejme, babka nemusí strážiť vnučku. Ale mohla by myslieť nielen na seba, ale aj na dcéru.
A manžel nechápe svoju ženu. Tá venovala dcére toľko času. Aj ona potrebuje oddych.
Ak ju naozaj miluje, mal by jej to pochopiť a nechať ju zmieniť názor…
Dievča v tejto situácii je veľmi smutné. Je úplne závislá na manželovi. Nikto ju nepodporí.
Bolo by zaujímavé počuť názory čitateľov. Dúfame, že sa jej podarí problém vyriešiť a že svojmu manželovi povie, čo si myslí.
Milé ženy, nezabúdajte, že žijeme v slobodnej krajine! Môžete vyjadriť svoj názor, nič sa nestane. Manžel vám nedá hneď rozvod, ak mu poviete svoj pohľad. A ak by k tomu predsa len došlo, znamená to, že city neboli úprimné. Musíme sa navzájom rešpektovať a prinášať si navzájom radosť.
