Vieš čo sa mi stalo? Včera sa Janko vrátil zo služby a bol taký zvláštny, ani poriadne nepozdravil. Tak som sa ho spýtala na tú svadbu, o ktorej sme sa bavili, a on hneď sklopil oči. Povedal, že na svadbu pôjde sám…
A ja? Bola som úplne v šoku.
A Janko na to: Miláčik, v Januári mi prišiel prázdny plat. Takže asi pôjdem sám. Ty zostaň s malou. Nič sa nestane, budeš len doma. Idem tam na tri dni, lebo musím bývať v hoteli, niečo si kúpiť pod zub a samozrejme kúpiť darček pre nevestu a ženícha.
Sme mladá rodina. Bývame v jednoizbovom byte, ktorý nám darovala svokra. Ja som bola na materskej, naša dcéra Hanka mala skoro dva roky. Do práce som sa neponáhľala, veď nemám komu malú nechať. Aj to, že svokrovci nám dali byt, to si človek musí vážiť, ako sa hovorí veľká vďaka.
Moja mama, Marta, si robí ako chce, chodí do práce, privyrába si. Povedala mi, že ak bude nutné, postará sa o Hanku, ak pôjdem do práce. Ale že by som si mala kúpiť nové šaty alebo sa dať nafarbiť, na to zabudni. Vtedy s deťmi nepomáha, taká je.
Maminu povahu poznám, veď každé leto letí do zahraničia a víkendy trávi po kozmetických salónoch a masážach.
V rodine sme nemali žiadne väčšie krízové situácie. Keď je Janko doma, môžem si vybaviť čo potrebujem, ale on nie je veľmi nadšený, púšťa ma do mesta len sem-tam a na chvíľu.
No potom prišla pozvánka na svadbu.
Mladší brat Janka sa rozhodol, že sa žení. Museli sme ísť na tri dni do iného mesta. Tak som šla za Martou, či by mohla zostať na tie tri dni s Hankou. Veď svadba je veľká vec, len tri dni, a Hanka je pokojná, neplače, nerobí cirkus.
Mama sa dosť dlho bránila, ale napokon si s povzdychnutím vybrala voľno. Bola som šťastná, už som dva roky len s malou, na svadbe si aspoň trošku oddýchnem…
Lenže všetky moje sny sa rozpadli po Jankovom oznámení.
Pre mňa veľká udalosť; celý rok som kojila Hanku a nevyšla som z domu. A nakoniec nikto nechcel s ňou byť. Janko chodí do firmy na každú spoločenskú akciu, na služobné cesty.
Brat jeho len poznám z jeho reči, a jeho snúbenicu som videla len na fotke.
Bola som z toho smutná, ale Janko mi to nevie pochopiť. On je presvedčený, že je všetko v poriadku.
Veď, miláčik, mama nie je nadšená, že by mala Hanku postrážiť u seba doma. Nech si oddýchne a ty zostaň s malou. Načo robiť niekomu nepríjemnosti, keď nechce? A ani moju rodinu vlastne nepoznáš. Načo by si tam šla? Tvoja úloha je byť doma a starať sa o malú. Ja sa vrátim čo najskôr.
Rozhodla som sa teda, že nikam nejdem. Prečo by mal Janko rozhodovať za mňa, čo mám vlastne robiť?
Podľa teba, kto je v tejto situácii správny?
Myslím, že mama a Janko sú oba dosť sebeckí. Jasné, babka nemá povinnosť strážiť vnúča. Ale mohla by myslieť nielen na seba, ale aj na svoju dcéru.
A Janko by mal svoju ženu trochu viac chápať. Veď som Hankou strávila toľko času, a aj ja potrebujem oddych!
Mal by sa zamyslieť, ak ma naozaj má rád…
Tá žena v tejto situácii je smutná, úplne závislá od svojho muža. Nemá sa na koho obrátiť.
Bolo by fajn vedieť, čo si o tom myslíš ty. Dúfam, že sa mi podarí to nejako vyriešiť, a poviem Jankovi svoj názor.
Dievčatá, pamätajte, že žijeme v slobodnej krajine! Nebojte sa povedať svoj názor, nič sa nestane. Manžel nebude žiadať rozvod len preto, že žena má svoj postoj. A keby aj aspoň vidíme, či niekto naozaj cíti úprimne. Treba sa navzájom rešpektovať a robiť radosť druhým.
