Už tu nie je Margita Synovia prišli z Bratislavy na dedinu na kar. No chvalabohu, že aspoň teraz sa ukázali, šeptali susedia. Aspoň odprevadili mamu na večnosť. Keď sa kar skončil, synovia s rodinami už chystali veci na odchod domov. A vtom vošla do izby teta Eva, Margitina sestra.
Teta Evka, už musíme ísť, začal najstarší syn. Dom treba zavrieť. Vám by sa už tiež patrilo ísť.
Akože ísť?! prekvapene sa ozvala sestra nebohej. Však ja som doma! Nemám sa kam ponáhľať.
Všetci prekvapene pozerali na Evu.
Rita si vzala Mira a nasťahovali sa k jeho mame.
Svadba bola jednoduchá. Rozhodli sa ušetrené peniaze radšej použiť neskôr, nie na svadobnú hostinu či byt.
Pred tým bývali oddelene Miro s mamou, Rita na internáte. Doma žiť nechcela, jej mama stále popíjala a túlala sa po meste
O otca prišla ešte ako dieťa, ani si ho nepamätala.
Mirova mama sa rozhodla, že im nechá priestor, a vzala si dovolenku. Odišla k svojej sestre Margite na dedinu. Tam si zvykla oddýchnuť, keď ju tlačil mestský ruch. Margita žila sama. Muža nemala a deti obaja synovia prichádzali iba zriedka. A aj keď zavolali, bolo to rýchlo, vraj majú svoje starosti
Margita si ich na nevolala, ale srdce ju bolelo vážne nemajú čas ani len zavolať matke? Pomoc neprosila, s čím mohla, zariadila sama, inokedy poprosila suseda, občas príde synovec Miro so ženou.
Miro bol šikovný. Kedysi s Ritou chodievali pomáhať, odkedy sa oženil, Margita sa bála, že aj on na ňu časom zabudne, tak ako jej synovia. Tí zo svojimi ženami k rodnej matke neprišli ani raz. Videla ich len na svadbe.
Evka, sestrička, prišla si! potešila sa Margita.
Bolo im spolu dobre. Ako deti všade spolu chodili, Eva potom odišla do Bratislavy a tam sa vydala. Margita ostala gazdovať na dedine. Obe ovdoveli v jednom roku a už sa nevydali.
Zatiaľ tu budeš gazdovať. Mám voľno len týždeň. A prečo Miro neprišiel? Mohli by ste s mladou po svadbe navštíviť tetu. Alebo šli rovno na svadobnú cestu?
Nie, šetria. Svadbu mali tichú, len úrad, žiadne veľké oslavy. Rita je sama, jej mama je už dávno len na papieri Odsťahovala sa v pätnástich. Je mi jej ľúto.
A prečo si ich nevzala so sebou?
Nechaj ich, sú mladí, nech si na seba zvykajú. Nebudem im zavadzať. Mesiac nech aspoň sami sú. Už som myslela, že sa Miro ani neožení. Tridsať rokov, konečne má ženu, nech si žijú.
Už dávno si zvykli na seba. Aj tak je škoda, že teraz nesedia niekde pri mori. Nech aj tetu Rita spozná. Zavolaj ich, dom je veľký, miesta dosť.
Miro s Ritou prišli hneď na druhý deň. Teta sa potešila. Svojich synov však nevedela nahovoriť.
Ach, ako som rada! Moji už ani nechodia, či k nim volám alebo nie Majú veľa práce, smutne povedala Margita.
Rite sa na dedine zapáčilo. Spomenula si, ako trávila prázdniny u starkej. Keď zomrela, mala len pätnásť. Musela sa starať sama o seba
Margita pracovala. Eva oddychovala a s láskou navarila pre všetkých. Miro dal do poriadku plot pri saune a opravoval strechu na šope. Rita ráno do večera pracovala na záhradke.
Ach, Rituška, nechaj ten záhon, za chvíľu mám dovolenku, všetko si spravím sama. Oddýchnite si.
Mne to nerobí ťažkosti, u starkej som všetko robila. Rada pracujem v záhrade. Keď budete na dovolenke, vtedy oddychujte vy.
Dovolenka ubehla rýchlo. Hostia odišli domov a Margita ostala sama. Všetko hotové. Nudu si skrátila občas telefonátom staršiemu synovi.
Čo sa stalo?
Nič, synak. Len som chcela vedieť, ako sa máš. Prídeš na návštevu?
Nie, mami, nemáme čas. Skús mladšieho, možno on nebude cestovať na dovolenku k moru.
Mladšiemu zavolala, ale tiež nemal čas. More je prednejšie než mama na dedine. Tak dobre, veď Miro sľúbil, že príde
Prešli roky. Miro s Ritou si kúpili byt v Nitre. Na Margitu nezabúdali, chodievali jej pomáhať, brali deti, aby sa s babkami tešili cez prázdniny. Dve babky: Katka a Eva, už dôchodkyne.
Svojich vnukov sa Margita nikdy nedočkala. Mladší syn si našiel ženu s dieťaťom, no vlastné nemajú. Starší bol stále zaneprázdnený. Raz za tri-štyri roky prídu na návštevu a čakajú, že bude mama nadšená
Aspoň že Rita s Mirom a sestra Eva boli vždy nablízku.
A tak žili, až Margita ochorela. Potrebovala kúpele, ale peniaze chýbali. Volala teda druhému synovi, všetko mu vysvetlila.
Ale, mama, ty si v kúpeľoch nikdy nebola, načo začínať na staré kolená? Doma sa vyzdravieš.
Sanatórium jej zaplatili Miro s Ritou. Obe sestry vyslali spolu, nech sa vzájomne povzbudzujú
Margita odišla o štyri roky neskôr. Synovia prišli na kar na dedinu.
No aspoň teraz došli, šepkali susedia. Aspoň naposledy odprevadili mamu.
Synovia už balili veci, keď v dome sedela ešte teta Eva a Mirina rodina.
Teta Evka, viete My už ideme, ozval sa starší syn. Dom treba zavrieť, vám by tiež pasovalo odísť.
A kam ísť?! nechápavo povedala Eva. My sme doma! Nemáme kam ísť.
Všetci na Evu pozerali s údivom.
To je dom mamy! prehovoril mladší syn. To znamená, že je teraz náš. Ideme ho predať. Ak si chcete niečo zobrať na pamiatku, vezmite si vázu či servis. Všetko ostatné aj tak vyhodíme.
Zoberte si vy niečo na pamiatku po mame, ale dom mi ešte počas života darovala sestra, keď sa vrátila z kúpeľov.
Z kúpeľov? Darovala? Ale my sme predsa jej synovia!
Spomenuli ste si? A kde ste boli doteraz? Synovia! Celé roky ste neprišli, keď ochorela. Synovia!
Synovia odišli. Už sa ani nehádali, ani nesnažili vysvetľovať. Teraz už nemali kam prísť, komu zavolať
Eva sa nasťahovala do sestrinho domu. Byt v meste prenajíma. Pomáha synovej rodine. A oni k nej chodia, pomáhajú, sú si blízki. Len Margita im chýba
No ona je stále s nami, žije v našich spomienkach.
Dnes si uvedomujem, že nie vždy je pokrvné puto zárukou lásky či vďaky, ale pravá rodina je tá, ktorá zostane pri vás v dobrom i v zlom.
