Bola som najstaršia sestra v našej veľkej rodine. Kŕmila som všetkých, starala sa o nich, vodila ich do škôlky a školy. Rodičia sa ma nikdy nepýtali, či sa mi to vôbec chce jednoducho to bolo tak.
Priateľov som prakticky nemala, lebo času na stretnutia nebolo. Moji rovesníci sa mi posmievali, že viem len utierať deťom zadky. Veľmi ma to mrzelo, často som kvôli tomu plakala. Otec keď to zbadal, vliezol po opasek vraj zo mňa vytrieska sprostosti.
Detstvo som teda anglicky nepoznala. Po deviatej triede ma rodičia nasmerovali rovno na hotelovú akadémiu v Nitre. Oni rozhodli, že budem kuchárka, vraj aby naša rodina nehladovala.
O tri roky neskôr som našla robotu v miestnej kaviarni. Otec ma nútil kradnúť jedlo, ale odmietla som. Mama mi hneď vytkla, že som sebecká a doma sú kvôli mne všetci hladní. Prvú výplatu mi ukradli. S druhou som sa zbalila a naskočila na prvý vlak, kam ma oči viedli. Bolo mi jedno kam, hlavne aby som odtiaľ zmizla. Vedela som, že ak zostanem, život si zničím vlastnými rukami.
Nebolo to ľahké, ale otročiť rodičom bolo horšie. Zobrala som rozum do hrsti a rozhodla sa bojovať za seba. Najskôr som umývala podlahy, zametala, neskôr povýšili na umývačku riadu a až potom ma pustili do kuchyne.
Spočiatku som šetrila jak veverica všetko šupla do keramického prasiatka. Snívala som, že raz budem mať vlastný byt, kde budem paňou len ja. Celú dobu som bývala u starkej. Pýtala si len symbolický prenájom a ja som jej zase pomáhala doma. Starena bola ako rodina náhradná vždy ma po robote čakala s bylinkovým čajom a čerstvými koláčmi. Vtedy som bola najšťastnejšia na svete.
Neskôr som spoznala budúceho manžela. Svadba? Žiadna, len podpis na matrike. Presťahovala som sa k jeho rodičom. O pár mesiacov sa nám narodila dcérka Vierka, potom syn Miško.
Začala som snívať o svojej rodine. Porozprávala som sa raz s manželom a rozhodli sme sa navštíviť mojich rodičov. Kúpila som plné igelitky darčekov a pripravila sa na rodinné zblíženie. Lenže keď ma zbadali, spustili nadávky a lietali aj päste. Bratia popíjali, sestra šla do kytek.
Mama s otcom ani nespozorovali, že nie som sama. Na vnúčatá sa ani nepozreli, len tresli dverami. Možno som malicherná, no otočila som sa a odišla. Darčeky som zobrala s sebou. Ani na pohreb by som už neprišla.
