Nech si ho vezme, kamkoľvek chcete, robte s ním, čo chcete, ja už viac neviem!
Raz, keď som bol na smene v ZOO v Bratislave, neúmyselne som zachytil telefónny hovor kolegu. Hovoril podráždene:
Nech si ho vezme, kamkoľvek chcete, robte s ním, čo chcete, ja už viac neviem!
Zaujalo ma, o čo ide. Keď som sa opýtal, povedal, že sa vzdáva nemeckého ovčiaka.
Prečo? spýtal som sa.
Lebo je to chaos pošvihol rukou. V noci vrčí, z reťaze sa vyráža, kožu má ako sneh, dvore je špinavý, strážiť nepomáha.
Súcit ma zachvátil, zavolal som otcovi a spýtal sa, či by nepochcel psa na chránený pozemok. O niekoľko hodín neskôr mi zavolal späť a povedal, že áno, môžeme ho prevziať.
Deň D nastal. Naložili sme auto, vzali sme obväz pre istotu, aby sme mu mohli trochu pripútovať ústa, lebo sme sa chystali na divokú šelmu.
Keď sme dorazili, privítal nás kolega a pes vyzeral roztrhaný, vychudnutý, s rozstrapatenou srsťou, krvácejúcimi ranami na hlave a roztrhaným podložím na labke. Oči mali tak smutný výraz, že by kedykoľvek mohli plakať.
Do auta vlezol sám, pokojne a bez akéhokoľvek agresívneho správania. Za ním si posadil manžel môjho brata a celý čas ležal ticho.
Doma sme najprv kúpili obojok a vodítko a naplánovali ho vykúpať. Mama a sestra, schovávajúc sa za rohom, pozorne sledovali očakávali, že prinesieme nejakú divokú šelmu.
Počas cesty mama uvarila kašu s mäsom. Jedlo ešte chladlo, a tak sme mu podali kus chleba na ochutnávku. Bolo ešte bolestivejšie pozerať sa na jeho rany než na to, ako žiadostivo chcel ten prázdny kúsok.
Nemecký ovčák má pri normálnom váhe okolo 35kg, tentoraz vážil asi 20kg. Keď sme mu položili misku, okamžite všetko zožral a ľahol si na určené miesto.
Po chvíli mama vzala misku, aby ju umyla, a podvedome ju držala za chrbtom. Zrazu pocítila, že niekto jemne vyťahuje misku z rúk. Bol to Bohuš tak sme ho volali. Opatrne ju chytil zubami, odnesol si ju na svoje miesto a ľahol vedľa, akoby hovoril: Je to moje, postarám sa o to sám.
Neplánovali sme nechávať päťročného dospelého psa v byte mysleli sme, že mama bude proti. Ale jej srdce zmäklo a nikto už neodolal tak oddanému psíkovi.
Po kúpaní a česaní sa Bohúš premenil. Na ďalší deň som ho vzal k veterinárovi. Vysvetlili nám, ako liečiť rany, kúpil som lieky a o pár týždňov doplatili všetky očkovania. Nesťažoval som sa na predchádzajúcich majiteľov kto vie, možno naozaj utekal a takto sa ocitol na ulici.
Keď sa úplne uzdravil, absolvoval výcvik. V lete rodičia brali Bohúša na chalupu tam sa stal pravým strážcom: k plotu sa žiadny cudzinec neodvážil priblížiť. A nikto by si nehradil 40kg čistej sily vyžaduje rešpekt.
Už uplynulo osem rokov. Bohúš podstúpil dve operácie najprv opravu retesovej kýly, neskôr komplikácie po nej. Bolesti kĺbov, rozvinutý artróza, ale liečime ho, podporujeme a staráme sa o neho. Teraz je starý chlapík. Otec ho láskavo nazýva synček, mama ho rozmaznáva ako dieťa.
Nepochybujem, že niekto, kto takého psa nepáčil a odovzdal ho, nemohol pochopiť jeho neobmedzenú vernosť a nežnosť. Starostlivosť o zviera vyžaduje energiu, ale teraz si už nikto nevieme predstaviť dom bez neho. Keď otca nie je doma alebo niekto z nás odišiel, Bohúš smutne číha, nič neje a čaká.
O pár rokov po Bohúšovom príchode zomrela naša mačka, ktorá bola v rodine viac ako osemnásť rokov. Osud však zvolil iný smer: v našom podnájme nájomníci našli mačiatko. Všetci susedia ho kŕmili, kým som nepochopil, že ho nemôžem nechať vonku v novemberovom chlade. Teraz tá mačacia tvárka menom Eva, šikovná a drzá, žije s nami.
Ľudia, buďte k zvieratám láskavejší. Cítia všetko bolesť aj lásku. Stačí si vybrať lásku.
