Zúfalá súhlasila, že sa vydá za syna boháča, ktorý nevedel chodiť… A o mesiac si všimla…
To si robíš srandu? vyhrkla Tatiana a uprela na Ivana Petrovča oči ako tenisové loptičky.
Zavrtel hlavou.
Nie, nerobím. Ale dám ti čas na rozmyšľanie. Ponuka naozaj nie je bežná. Dokonca viem, čo si teraz myslíš. Zváž všetko, poriadne sa zamysliprídem za týždeň.
Tanka ho pozerala, ako odchádza, úplne vyvedená z miery. Slová, ktoré práve vypustil, sa jej nezmestili do hlavy.
Poznala Ivana Petrovča tri roky. Mal reťazec čerpacích staníc a pár ďalších podnikov. Tanka brigádovala ako upratovačka na jednej z nich. Vždy sa k zamestnancom správal láskavo a rozprával sa s nimi príjemne. Všetko všetkým bol to dobrý človek.
Plat na stanici bol slušný, takže o prácu nebolo núdze. Asi pred dvoma mesiacmi, keď dokončila upratovanie, sedela vonkumala skoro koniec a trochu voľna.
Zrazu sa otvorili dvere a objavil sa Ivan Petrovč.
Môžem si prisednúť?
Tanka vyskočila.
Samozrejmeprečo sa pýtaš?
Prečo vstávaš? Posaď sa, nehrýzem. Je pekný deň.
Usmiala sa a opäť si sadla.
Áno, na jar sa zdá, že počasie je stále dobré.
To preto, lebo každý má zimy plné zuby.
Možno máš pravdu.
Chcel som sa spýtať: prečo robíš upratovačku? Larisa ti ponúkla presun na pokladňu, však? Lepší plat, ľahšia práca.
Rada by som. Ale rozvrh mi nesedídcéra je malá a často chorá. Keď je zdravá, môže ju pohladať suseda. Ale keď sa to zhorší, musím byť pri nej. Takže sa s Larisou vždy dohodneme, keď treba. Vždy mi pomôže.
Chápem… Čo má dievčatko?
Ach, nehovor… Lekári tomu celkom nerozumejú. Má záchvatynedokáže dýchať, panikári, je tam toho viac. A tie dôležité testy sú všetko súkromné. Hovoria, že by sme mali počkať, možno z toho vyrastie. Lenže ja nemôžem len čakať…
Vydrž. Bude to dobré.
Tanka mu poďakovala. Ten večer zistila, že Ivan Petrovč jej vyplatil prémiibez vysvetlenia, len tak.
Potom ho nejakú dobu nevidela. A teraz sa zjavil u nej doma.
Keď ho Tanka uvidel
