Vredná
“Dobrý večer, občania, susedka zdola sa sťažovala na hluk a krik z vášho bytu,” stál na prahu polícia, “môžem prejsť dnu?”
“Samozrejme,” triasúcim sa hlasom povedala Zuzka, “choďte dnu, len teraz upokojím dieťa.”
V skutočnosti sa Zuzka triasla strachom vôbec nie kvôli návšteve polície, ale pretože ju opäť zbil manžel. Tentoraz kvôli tomu, že vyliala celú vodku do záchoda. Miro, keď to zistil, explodoval:
“Ja som chlap a mám právo sa po práci uvoľniť! Ty sedíš doma v materskej, oddychuješ si, a ja makám na stavbe! Bež a dones mi fľašu!”
“Nepôjdem,” odpovedala Zuzka, “Ty si každý večer opitý, syn sa ťa už bojí. Miško má len rok, a už toho toľko videl! Prestaň piť, Miro!”
Pod hlasným plačom dieťaťa ju opäť zbil. Hluk počula susedka Zdenka Gregorová a podľa svojho zvyku urobila to, čo vždy robila v podozrivých situáciách – zavolala políciu.
Mimochodom, Zdenka Gregorová bola číslo. Nedalo sa povedať len, že ju susedia nemali radi – skôr ju neznášali. Na každého z nich už raz podala sťažnosť. A nie nutne na políciu, existovali aj iné inštitúcie – obec, správcovská spoločnosť, dokonca sociálka.
“Viete, mám pocit, že toho Janka z piateho bytu matka vôbec nekŕmi, taký je vychudnutý a chodí ako žobrák,” volala Zdenka Gregorová na sociálku, “mali by ste tú rodinku skontrolovať, tá matka chodí akási spokojná, určite fetuje alebo niečo horšie.”
Úradníčka si zaznamenala podnet a prisľúbila všímavej občianke, že urobí potrebné kroky.
Chudák matka, ktorej Janko mal sklony k nadváhe, bola v šoku, keď jej na prahu stála celá komisia. Nakoniec sa ukázalo, že Janko mal odporúčanú diétu, pretože v deviatich rokoch vážil ako teenager. Diéta fungovala, preto bola matka spokojná. A čo sa týka oblečenia – aj keď Janko bol trochu prikŕmený, bol neposedné dieťa, a nohavice a tričká na ňom “horeli”.
Ale Zdenka Gregorová to, samozrejme, nevedela, pretože sa s susedami nebavila a vyhýbala sa im.
Stamovníci domu rozprávali, že raz, to bolo veľmi dávno, do jej bytu vlúpali zlodeji. Odvtedy prestala dôverovať susedom, veriac, že práve oni doniesli tip, že ona a manžel vybrali peniaze na kúpu starého škodovkáča. Manžel vtedy utrpel ťažké zranenia, keď sa bránil, a čoskoro zomrel. Od tej doby sa Zdenka Gregorová už nikdy nespoložila a nevdala sa.
Ale mladí susedia, ktorých bolo väčšina, o tom nevedeli.
“Zoberte si po svojom psovi, čo si to dovolujete rozhadzovať hovienka! Radšej to pozbierajte, inak bude horšie!” kričala Zdenka Gregorová na mladého suseda, ktorý venčil psa pred spaním.
“Keď ti to vadia, tak si ich zober, ty stará trdlica,” odsekol chalan.
Obrovský pes, autor hromady, zavrčal na neznámu ženu a natiahol vodítko, snažiac sa k nej dostať. Zdenka Gregorová sa zľakla a ustúpila, pričom v sebe zadusila hnev, ktorý sľuboval pomstu.
A túto pomstu našiel mladý sused ráno pred svojimi dverami, keď nešťastne šliapol do hromady v nových bielych teniskách.
“No do riti!” zaryčal a začal upratovať dielo svojho miláčika.
Zdenke Gregorovej šťastie prialo, že chalan nevedel, v ktorom vchode býva žena, čo dodržala slovo. Nadávajúc si, vyhodil tenisky do kontajnera.
A zatiaľčo za bielymi závesmi sa usmievala jedna babka, veľmi spokojná so sebou. Odvtedy boli chodníky pri detskom ihrisku a v okolí domu vždy čisté. Správa o nepríjemnosti sa rýchlo rozšírila medzi pejskármi…
“Tak čo sa stalo?” polícia obzrel miestnosť, kde v postieľke plačal malý Miško, držiac sa mreže.
“Nič,” zamumlal Miro, “Len som pozeral futbal a trochu nahlas komentoval. Veď to vidíte, ani kopnúť poriadne nevedia, lezú po ihrisku ako korytnačky!”
Zuzka vystrašene pozrela na manžela. Vedela, že musí podporiť jeho lož, inak to odnesie. Polícia sa spýtavo pozrela na ženu. Tušil, o čo ide, ale bez jej výpovede násilníka nepotrestajú.
“Áno, bola to len telka,” potvrdila Zuzka manželovu lož, “Prepáčte.”
Policajt si povzdychol: vždy je to rovnaké, najprv chránia svojich trýzniteľov, a potom môže byť neskoro.
“Dobre, napíšem varovanie, ale nabudúce už budú pokuty za rušenie nočného klZuzka sa už nikdy nepozerala späť, lebo vedela, že s Miškom a tetou Zdenkou je jej život napokon taký, aký vždy chcela – pokojný, plný lásky a bez strachu.
