Rozbité srdcia a tajný prívarok
Zuzana sa vrátila domov z rodičovského stretnutia v malom mestečku pri Trenčíne. Len prekročila prah, zamierila do izby syna a začala výchovnú rozprávku.
— Mami, dosť už, unavujú ma tvoje kázne! — neudržal sa Miroslav.
— Čo to znamená „dosť“? Ja som len začala! Pani učiteľka Kováčová je s tebou veľmi nespokojná, — Zuzana sa na syna pozrela s pokarhaním.
— Správam sa, ako chcem! Ako otec! Teraz je mi jasné, prečo má inú ženu — ty si ho asi otravovala, rovnako ako mňa! — vyhrmel Miroslav.
— Aká iná žena? O čom to hovoríš? — Zuzana stuhla, hlas sa jej triasol od úžasu.
Zuzana sa vracala z triednych schôdzí, kde učiteľka opäť sťažovala na Mirovo správanie: domáce úlohy nerobí, na hodinách je nesústredený, odráža sa. Čo sa to s chlapcom deje? Stal sa roztržitým, uzavčeným, nič nehovorí. Treba to prebrať s manželom, nech sa otec postará.
Vtom si všimla manželovo auto zaparkované pri chodníku. Čiže pre ňu prišiel? Aký šikovný! Zuzana zrýchlila krok, no zrazu sa zastavila. Z auta vystúpil jej manžel, Juraj, s kyticou kvetov, ale nešiel k nej — zamieril k nejakej cudzej žene. Objala ho, vzala si kvety a odišli.
Zuzana stála ako prikovaná. Kto to bola? Vysoká, s dlhými ryšavými vlasmi, v obopínajúcich šatách — presný opak jej, nízkej s tmavými kučerami. Juraj predsa tvrdil, že bude pracovať do neskora, že majú nový projekt. Tá žena je jeho kolegyňa? Po pätnástich rokoch manželstva Zuzana nikdy nepochybovala o jeho vernosti.
Vzali sa z lásky hneď po výške. Jurajovi rodičia, zámožní ľudia, im darovali byt v centre Bratislavy. Svekrovci ju zbožňovali, a keď sa neskôr narodila dcéra, dýchali pre ňu. Juraj prevzal miesto otca v rodinnej firme, keď ten odišiel pre zdravotné problémy. Spočiatku to bolo ťažké, no zvládol to, kolektív ho rešpektoval. Výplata stačila na všetko: kúpili si chatu pri Dunaji, chodili tam s priateľmi a rodinou, cestovali do zahraničia. Juraj navrhoval Zuzane, aby prestala pracovať ako sestra a venovala sa rodine, no ona svoju prácu milovala. Pomáhať ľuďom bolo jej poslaním.
A teraz čo? Ak má inú, znamená to, že ju prestal milovať. Čoskoro odíde… Slzy jej páli líca. Aká bolesť, aká nespravodlivosť! Čo mu chýbalo? Neboli len manželia, ale aj najlepší priatelia, všetko si povedali, v ich intimite neboli problémy. Ako mohol takto zradiť? Juraj sa nikdy nepozeral po iných, hoci bol príťažlivý muž.
Doma Zuzana začala rozhovor so synom.
— Mami, dosť, už ma nebaví tvoje kázanie! — ošklbal sa Miroslav.
— Čo znamená „dosť“? Pani Kováčová ťa stále kritizuje!
— Robím si, čo chcem, ako otec! Teraz viem, prečo má inú ženu — otravuješ ho ako mňa!
— Aká žena? Čo to hovoríš? — Zuzanin hlas sa zlomil.
— Videl som otca v kaviarni s nejakou krasavicou. Šiel som okolo, nevšimol si ma. Čo na to povieš?
Zuzana padla na gauč a zakryla si tvár rukami. Slzy pršali.
— Mami, neplač… — Miroslav, vždy starostlivý, strácal istotu.
— Takto to je, synček… Žili sme, milovali sme sa, a teraz má inú…
— Mami, všetko sa stáva. Aj ja ho mám rád, ale ak sa takto správa, nech ide. Zvládneme to. Už mi je trinásť, nie som bábätko… Ale je mi smutno, hnevá ma to. Otec sa správal hanebne.
Miroslav podal matke vreckovku. Zuzana si utrela slzy a objala ho.
— Preberiem to s ním. Nech povie pravdu.
Za pár hodín prišiel Juraj domov. Vyzeral vyčerpane.
— Zuzka, bol som s kolegami, idem do sprchy a spať. Som unavený.
— Juraj, videla som ťa… Daroval si jej kvety, potom ste odišli. Vracala som sa zo školy…
Juraj stuhol, tvár mu zbiela.
— Videla si? Áno… Mám vzťah s novou asistentkou, Katarínou. Neviem, ako sa to stalo.
— A čo teraz? Odišiel by si od nás?
— Zuzka, nechcem odísť… Ale tá žena ma priťahuje ako magnet. Milujem ťa, ale je to ako opiata. Ona začala, pozvala ma kúpiť dokumenty. Stretol som jej matku, večerali sme. Potom ma pozývali znova, nevedel som odmietnuť. A… zamiloval som sa. Stretávali sme sa na našej chate. Prepáč…
— Na našej chate? V našom dome?! Juraj, ako si mohol! — Zuzana sa dusila od bolesti.
— Prepáč. Mali by sme sa rozviesť. Nemôžem žiť, akoby sa nič nestalo. Syna nenechám, pomôžem. Byt nechám vám, zoberiem auto a chatu.
— Už si sa rozhodol… Ona je mladá, zahrá si s tebou a opustí ťa. Mysli hlavou!
Na druhý deň Juraj poskladal veci a odišiel, kým Zuzana s Miroslavom neboli doma. Synovi nechal list, kde sa pokúsil vysvetliť svoj čin. Zuzana pozerala na prázdne police v skrini a srdce sa jej trhalo od žiaľu. Milovala ho celým srdcom, vždy. Peniaze pre ňu nikdy neboli dôležité — dôležitá bola rodina, šťastní a zdraví blízki. Rozvod? Nech podá žiadosť sám, ak chce. Oni s Miroslavom to zvládnu.
Svekruša jej zavolala v slzách:
— Zuzka, Juraj mi všetko povedal. Ako to? Všetko bolo v poriadku! Kríza stredného veku? Čo teraz? Načo mu tá dievka? Ty máš syna, si taká dobrá manželka…
— Anna, ja som v šoku. Miroslav je urazený, nechce s otcom rozprávať.
— Ach, nešťastieOdvtedy žili v pokoji, no nikdy úplne nezabudli na tie temné dni, kedy sa ich láska takmer rozpadla.
