Veru, mám pre teba jeden príbeh. Tento rok bol pre Martu veľmi náročný. Chodila s Dávidom viac ako rok. Ich stretnutia boli také vzácne, že si ich označovala v kalendári červenou farbou, ako sviatky. Žil v Bratislave, zatiaľ čo ona v malom mestečku pri Košiciach. Mávali veľké plány, na tento Silvester mali rozhodnúť, kto sa ku komu presťahuje. Ale zrazu jej zazvonil telefón. Bola to neočakávaná správa – volal Dávid!
„Ahoj, zlatko,“ povedala, snažiac sa znieť čo najláskavejšie napriek všetkému chaosu.
No v telefóne sa ozval ostrý ženský hlas: „No čau, rozvrátička rodín!“
Marta stuhla, nedokázala vydať ani slovo.
V ten predsilvestrovský deň všetko išlo od desiatich k piatim. Ráno jej volali z práce, že musí okamžite podpísať zmluvu so zahraničnými klientmi. Nikoho nezaujímalo, že mala objednanú kaderníčku. Šéf sa práve vylehával na horách, a tak si iba s povzdychom zamrmlala pár výrazov, privolala taxík a vyrazila do práce.
Keď vyšla z kancelárskej budovy, spomenula si, že mala vyzdvihnúť šaty od kamarátky Zuzany, ktorá šila popri práci. Krásne šaty, ktoré si kúpila na silvestrovský večer, zrazu viseli ako vrece. Marta radšej verila, že schudla, a nie že látka bola podradná. Zavolala kamarátke:
„Zuzka, prepáč, úplne som zabudla na tie šaty!“
„Marťa, kde si bola? Hodinu som sa ti snažila dovolať!“ kričala Zuzana cez hluk stanice.
„To všetko kvôli šéfovi,“ vzdychla si Marta. „A čo tie šaty? Môžem prísť?“
„Marťa, prepáč,“ hlas Zuzany sa zachvel, „už sme na stanici, vlak odchádza za pol hodinu.“
Marta zložila telefón, cítiac, ako sa jej nádej rúca. „Dobre, no čo,“ pomyslela si, „bez šiat, bez úpravy vlasov, ale veď je predsa Silvester! Čoskoro príde Dávid a budeme spolu. Nemôže to byť také zlé.“
Aj keď mala Marta už 26 rokov, stále bola romantickou dušou, ktorá verila na zázraky. Aj po tom hroznom dni dúfala, že silvestrovská noc jej prináša čosi magické.
Keď jej telefón zazvonil znova, trhla sa prekvapením. Keď uvidela Dávidovo meno, nadýchla sa, aby zniesla tú ranu.
„Ahoj, zlatko,“ začala.
„No čau, rozvrátička rodín!“ prerušil ju ten istý ženský hlas. „Myslela si, že tiľka rodinu kvôli tebe? Zabudni na jeho číslo, inak budeš ľutovať!“
Hovor sa prerušil a v Martinej hlave sa vzniesol vír. Vzácne stretnutia, ticho cez víkendy, podozrivé reči Dávida – všetko do seba zapadlo. Pomaly sa vliekla k zastávke, oprela sa o lampu a pozerala sa do prázdnoty. „Rozvrátička rodín“ – to slovo ju zasiaho ako kladivo. Jej svet sa práve rozpadol. Starý rok odchádzal a so sebou bral všetko, v čo verila.
„Slečna, ste v poriadku?“ vydesil ju hlasný hlas. Pred ňou stál muž s hustou bradou, v červenej bundMarta sa pozrela na muža a zrazu si všimla, že v jeho očiach svieti úprimná starostlivosť a úsmev, aký už dlho nevidela.
