Siedeli na nábreží a pozerali, ako kačky chytajú do vzduchu kúsky chleba, ktoré im hádzali deti. Skúškové obdobie bolo za nimi, pred nimi dva mesiace slobody: žiadne hodiny, žiadne nudné prednášky, žiadne únavné zápočty.
„Čo plánuješ robiť?“ opýtal sa chlapec, neodtrhajúc oči od striebristej cestičky na vode.
„Budem spať, čítať, chodiť na prechádzky…“ odpovedala dievčina bez zaváhania, ako dobre naučenú lekciu. „A ty? Ideš domov?“ spýtala sa a zrazu sa jej tvár zachmúrila, s úzkostlivým pohľadom na chlapca.
„Nie. Vieš, vždy som sníval o mori. Predstav si, nikdy som na ňom nebol. Spolužiaci sa vracali opálení, chválili sa mušľami, rozprávali o delfínoch a medúzach, a ja… Rodičia nikdy nemali peniaze. A keď zomrela mama, už vôbec nešlo o mori.“
„My sme chodili každý rok do Chorvátska, keď ešte žil s nami otec,“ povedala snívačne dievčina, pozerajúc sa niekam do diaľky, ako keby tam videla svoju šťastnú minulosť. „A čo, máš teraz peniaze?“ vrátila sa k realite.
„Nie, ale môžem si požičať.“
„Od koho? Polovica našich už je na ceste domov, druhá polovica oslavuje koniec skúšok s tým, čo im zostalo zo štipendia. A potom to treba vrátiť,“ pozrela sa Barbora vyčítavo na pekný profil Adriana.
„Potrebujeme len málo, aby sme nehladovali a na lístky. Tam je teplo. ‚A pod každým jej stromom bol stôl aj dom‘, zacitoval slová známej basne. „Ubytovanie sa dá zohnať lacno. Peniaze vrátim, zarobím. Len potrebujem čas.“
„Ako to vieš? V sezóne neseženieš lacné ubytovanie. Nerob si ilúzie. Matrac pod stromom bude stáť ako hotelová izba. A ako tá báseň skončila, pamätáš si?“ poučovala ho s úsmevom.
„No ty si ale… nudná. Čo keby som peniaze našiel, išla by si so mnou?“ otočil sa k nej Adrian a zachytil jej zmätený pohľad.
„Pravdepodobne nie. Mama by ma nikdy nepustila,“ priznala dievčina úprimne.
V tom jedna z kačiek roztiahla krídla a vzniesla sa nad vodu, vyplašiac ostatných. Chlapec s dievčaťom sa na chvíľu zamerali na ňu. Kačka chytila niekoľko kúskov chleba a spokojne odplávala nabok.
„Počkaj chvíľu.“ Adrian vybral mobil z„Počkaj chvíľu.“ Adrian vybral mobil z nohavíc a rýchlo vytočil číslo.
