Dnes som si uvedomil, že šťastie môže byť nekonečné.
Zuzana sa o víkende rozhodla vydať do rodnej dediny navštíviť starú mamu a sestru. Žije v krajskom meste, pracuje ako kardiológička v nemocnici a málokedy sa jej podarí utiecť na rodnú zem.
Zuzane je štyridsaťpäť, je krásna žena, kedysi bola vydatá a má dcéru. Dcéra už vyštudovala vysokú školu a keď sa vydala za spolužiaka, odišla s ním do jeho rodného mesta. S manželom žili sedem rokov, no nakoniec sa rozišili – boli príliš rozdielni. Rozhodli sa spoločne, že je lepšie skončiť.
„Dobre, že mám tri dni voľna,“ tešila sa Zuzana. „Zajdem do obchodu, kúpim mame a sestre nejaké tie dobrôtky.“
Zuzana pochádza z dediny, už od detstva chcela byť lekárkou a čo najskôr odísť z domova. Pravdupovediac, život na dedine je nudný, aj keď sa volá „Veselá“. Lenže v tejto dedine nebolo nič veselé – upadala. „Veselí“ obyvatelia sa rozutekali za prácou, kam koho nohy viedli, práca nebola, mládež utekala do miest.
Na jeseň a v zime bola dedina obzvlášť smutná. Trochu sa rozjasnila len na jar, keď začínali poľné práce. Všade okolo bujná zeleň a slnko robili život v „Veselom“ naozaj o čosi veselším.
Teraz bol polovica júna a Zuzana cestovala autobusom z mesta, pozerala sa z okna na pretekajúcu zeleň a farby. Na duši mala radosť – takmer dva mesiace nevidela rodinu, práca…
„Mama sa necíti najlepšie, ale dobre, že Eva býva s ňou v dome. To je šťastie, inak by som musela častejšie chodiť, aj keď cesta nie je kratká – tri hodiny autobusom,“ rozmýšľala Zuzana, hľadiac z okna.
Mladšia sestra Eva nikam z dediny neodišla, vydala sa za miestneho chlapca a tak tam aj zostala. Otec zomrel skoro, takže Eva s manželom žili u matky. Ján bol šikovný, opravil dom, pristaval veľkú časť pre svoju rodinu a oddelený vchod, aby neobťažovali svokru. Eva porodila dvojičky, chlapcov, ktorí už tiež odišli študovať na strednú školu.
„Na rozdiel odo mňa, Evka vždy chcela žiť na dedine, ja som mala naopak obrovskú túžbu z tejto radosti utiecť,“ zdieľala s kamarátkou Luciou, ktorú raz dokonca priviedla do dediny. Lucia bola šťastná z čerstvého vzduchu a krás okolo.
„Chápem, Luci, ty ako mestská dievčina si prvýkrát na dedine, tak sa všetkým obdivuješ. Ale keby si tu žila, keď je jeseň, dážď, blato alebo jar a rozbCítil som, ako sa srdce Zuzany naplnilo teplom, keď stála pri rieke so Štefanom, a vedel som, že ich cesty už budú naveky spoločné.
