Mama mi prezradila zvláštnosť potajomky si kúpila byt.
Byt bol niekde za hmlistými hranicami Bratislavy, akoby stál na okraji sna. Prosila nás, aby sme neprezradili jeho adresu nikomu najmä nie svokrovcom, ktorí boli známi tým, že ich lákala fľaša ako muchy sladká voda.
Ráno sme sa presúvali ako tiene, v tichosti sme prenášali krabice do nového domova. Nikto sa nás nepýtal, či sa nám to páči. Musel som si pohľadať novú prácu niekde v tejto záhadnej štvrti, zatiaľ čo moja manželka Zuzana sa snažila zvyknúť na magnetické svetlo nového bytu. Obaja sme boli rozrušení. Čo ak by nás svokrovci zase našli a začali chodiť na nepozvané návštevy?
Zamestnal som sa ako výťahový technik; bolo to zvláštne, akoby mi práca prišla vo sne, s výťahmi, ktoré škrípali ako staré husle. Druhý deň sme s kolegom Milanom zachraňovali ženu, ktorá zostala zaseknutá medzi poschodiami prosiaca, navždy uväznená medzi podlahami reality.
Otvorili sme dvere výťahu; žena so slovenskými lícami volala sa Radomíra vyšla chvejúc sa, slzy jej žiarili ako Dunaj na svitaní. Utešoval som ju slovami, ktoré som nevymyslel, no v sne znejú cudzo a krásne. Srdce mi búšilo, nebola ako ostatní ľudia, bola krehká ako pohár od babičky.
Od toho momentu som veril v lásku na prvý pohľad, aj keď všetko bolo zahmlené ako ráno na Spiši. Odprevadil som Radomíru domov; držal som ju jemne, chodník pod nami sa kýval, ona ledva stála na nohách. V očiach jej žiarila únava a strach, túžil som povedať: Neboj sa, všetko je v poriadku. Vošla dnu a dvere sa zatvorili zmizla ako teplo z čaju.
Keď som večer uložil dcéru Máriu do postele, manželka Zuzana sa kúpala za zamrznutými dverami kúpeľne a ja som si pripomínal Radomíru, tú zvláštnu chvíľu, s nostalgickým smútkom v srdci. Nedokázal som ju vypustiť z hlavy, bola ako chýbajúca nota v piesni, nežná a zraniteľná.
Na ďalší deň po práci som ako mátoha kráčal k jej dverám. Susedka Viera ma prijala; povedal som jej, že som vzdialený príbuzný z Liptova. Po desiatich minútach rozprávania som zistil, že Radomírin muž je alkoholik a lenivý taký, ako niektorí, čo za euro v krčme zabudnú na všetko. Majú dve deti malých chlapcov.
To ma naplnilo zvláštnym pokojom znamenalo to, že môžem ísť domov ku svojej Zuzane a Márii s ľahkým srdcom. Problémy iných nech si plávajú v ich vlastných snoch; mne stačí moje rodinné krídlo.
So zvláštnym pocitom úľavy som sa zobudil, s vôňou kávy a zvukom výťahu, ktorý škrípe presne ako v mojom sne…
