Požiadala zo dverí svokra
– Lenka, nie je to tak akceptovateľné! Všetky dievčatá sa snažia odísť z nášho mesta, študovať v Bratislave a ty
Upozornenia svokry na svojej najmladšej vnučke donúčia Petra tichý úsmev.
Vie, že Lenka je tvrdohlavá a s ňou sa nedá sporovať. A naozaj je to potrebné?
– Petra, povedz jej aspoň niečo! žiada svokra, keď už nevedela, ako presvedčiť vnučku sama.
– Čo mám povedať? Že má ísť proti svojej vôli do cudzieho mesta len preto, že stará mama chce pre ňu prestížny diplom?
To je jej život a ne na vás, ani na mňa, rozhodovať, kde bude študovať a či vôbec bude.
– Čo tým myslíš či vôbec? Petra, môžem si na chvíľu odoberať slová?
Každý človek má vlastnú predstavu o tom, čo znamená uspieť v živote.
Pre niekoho je úspech meraný počtom detí, pre iných peniazmi, a niektorí si ho nenechajú definovať materiálne veria, že život sa naplní len u tých, čo majú dieťa, alebo radšej viac detí.
Nič zlé nie je na tom, že sa každému podoba šťastia líši, kým ho niekto nevnúti do života iných a nevyžaduje, aby sa prispôsobili jeho ideálom.
Keď sa taká situácia objaví, príbeh nadobúda nepríjemný obrat.
Svokra Petra, Viktória Oľga, je úplne zbláznená do vysokoškolského vzdelania. A to nie je žiadna obyčajná škola, ale uznávaná univerzita.
Petra a Viktória nemajú medzi sebou žiadny konflikt, pretože budúca snacha, do päťdesiatky už bývajúca v Bratislave, študovala na Univerzite Komenského a to na štátnej štúdii.
Žiadne výčitky ani požiadavky, len neustála posedlosť svokry na prestížny diplom, čo Petra zaznamenala už pri zoznámení. Keďže sa nenachádzala žiadna priama výzva k stretu, svokra až doteraz považovala túto posedlosť za čudný, ale nevinný výlev.
Niekto šije plyšové hračky, niekto nevychádza zo záhrady, kým iní rozprávajú o dôležitosti vysokoškolského štúdia.
Všetko sa zmení, keď vyrastú dcéry Petra a Pavola. Staršia, Ľubomíra, počuje babkiné úvahy, zamračí sa a považuje ich za typickú pubertálnu fázu.
Pravá búrka začne, keď Ľubomíra po deviatej triede nastúpi na krajský lekársky ústav, súčasne absolvuje niekoľko kurzov a hneď po získaní diplomu prejde do krásy a kozmetiky.
Vtedy sa rozhorí prvý vážny hádka medzi Petrou a Viktóriou Oľgou.
– Čo tým myslíš, že nechce študovať? Diplom je v živote vždy užitočný, dokument potvrdzuje odbornosť a dáva predstavu o intelekte človeka.
– Áno? A kde vám ten váš diplom prišiel vhod? Pripomeňte mi, aký ste viete povolanie, obchodník?
Nevidíte svoje talenty, ani si nevediete vybrať normálne topánky, stále ma voláte.
– Pavle, synček, prečo na mňa kričí? Čo som povedala?
Vie sa dnes niečo dosiahnuť bez vzdelania? Ja len chcem pre vnučku to najlepšie, a ona jej to nedovolí, čím jej ničí budúcnosť vyplakala svokra, keď pochopila, že sa nedá prinútiť.
Syn však postúpi na stranu manželky a dcéry, obhajujúc ich svojím pohľadom.
– Ľubka to v lekárskom ústave sotva vydržala. Dva predmety trikrát opakovala, hovoril som ti. Aký má vyšší stupeň?
Prečo trápiť človeka, keď objektívne to nedokáže? Na štátnu štipendium v dobrú školu neprejde, a zaplatiť na súkromnú, to je vážna vec rozpočet nie je nekonečný.
Mimochodom, o rok pošleme Lenku na štúdium a Boríka do školy. Prečo by som mal platiť peniaze za zbytočný prestíž Ľubke?
A keby to mala chcieť, nie je to tak. Po návrate z vysokej školy sa len pár dní zabaví s kamarátkami a potom začne pracovať v salóne, tvary obočia a peria tety, ktoré chcú vyzerať krásne.
A peniaze si zarába dobre, takže nie si v práve, mami. Už sú to časy, keď vzdelanie musí byť nevyhnutne vysokoškolské.
Či už Pavol presvedčil Ženu a dcéru, alebo jeho argumenty urobili svokru uvedomelú, že pre Ľubku vyššie vzdelanie bude príliš ťažká bremeno, téma už v rodine nevyvstáva
Až do chvíle, keď Lenka po skončení základnej školy rozhodne nie len študovať na diaľku, ale aj na inštitúte, ktorý je len pár krokov od domu a nie je to Univerzita Komenského.
– Kde na to nezáleží! Neplánujem dobývať hlavné mesto, bola som tam niekoľkokrát stačilo mi to, aby som pochopila, že mi tam nepatrí.
Žijeme v centre regiónu, máme všetko potrebné a nie je žiadny zmysel utiekať do veľkomesta, kde len dýchame výfukové plyny.
V budúcnosti by som radšej prešla na prácu na diaľku a presťahovala sa do malého mesta tak otvorene hovorí Lenka o svojich plánoch.
A svokra to už nemôže znesť.
– Petra, musíš ju ovplyvniť. Ak nezasiahneš, v rodine nezostane žiadny rozumný človek.
Staršia dcéra už takto otravuje, a Lenka, keď ju pozoruje, odráža ruku.
Skôr než Lenka dokončí svoj výrok, staršia dcéra vykríkne:
– Takže čo si o mne myslíš, babička? Že som ako zátka? A prečo ma vždy voláš zátkou, keď treba upratovať alebo nakúpiť?
Ako to vydržíš, chudobná, s takou otravou ako ja? A aké je to ponižujúce, keď ti dám peniaze a veci?
– Aké veci? prekvapí sa Petra.
Finančné záležitosti neberie, takže keď sa dozvie, že pomáha babke, je pre ňu prekvapenie.
– Len drobnosti. Občas kúpim konvicu, inokedy mikrovlnku. Nie sú to veľké peniaze, a ona má dôchodok.
Nečakala som, že pomáham netolerantnej babke, ktorá ma nepovažuje za človeka, ale za zátku.
– Ľubka, pochop ma správne, bez vysokoškolského štúdia človek
– A tvoj vysoký diplom, babička, nech ťa pobehuje po obchode s potravinami takto to povedala Ľubka.
Petra potom okamžite požaduje od svokry, aby opustila ich dom a už sa nikdy nevracala.
Pavol po počutí slov svojej matky plne podporí manželku a preruší kontakt s ňou.
Hovorí, že je to jedna vec posedlosť, a úplne iná keď tá posedlosť vedie k urážkam vlastných vnúčat.
Svokra sa niekoľkokrát snaží zmierniť rodinu, ale nakoniec vzdá tieto pokusy.
Ľubka a Lenka s babkou nekomunikujú, neberú telefon a takisto Petra.
Boris a Pavol sa stretávajú s ňou na neutrálnom mieste, no zatiaľ nehovorili o budúcom štúdiu vnúčeka.
Možno sa žena učí zo svojich chýb a po strate dvoch vnúčok si zachová vzťah s posledným deťom svojho syna.
Čas ukáže.
