**Ženská logika**
Večer prišiel Marek z práce unavený. Množstvo rokovaní, riešenie problémov, jediná radosť – dnes je piatok a zajtra víkend.
„Aspoň sa vyspím, týždeň bol náročný,“ zamrmlal, ukladajúc sa do postele. Žena na neho však hádže prefíkaný pohľad.
Keď ten pohľad zbadal, znova zabručal:
„Zuzka, nechaj ma zajtra ráno vyspať… Veď ťa poznám.“
Marek a Zuzana sú spolu jedenásť rokov, ich synovi Tomášovi je deväť. Obojí pracujú – ona ako riaditeľka malej, no solídnej firmy, on na dobre platenej pozícii.
Sobotné ráno u nich začína vždy upratovaním. Za každého počasia, za každých okolností. Ak je sobota pracovná, upratujú v nedeľu. Zuzka je úzkostlivá čistotárka. Na jednej strane je Marek rád, že je doma poriadok, na druhej mu vadí, že im ani voľno nedá pokoju. Ona sama nepokojne behá, kým všetko nesvieti čistotou.
Keď sa o tom rozprávajú, Marek vždy hovorí:
„Nemôžeš povedať, že som neporiadnik. Ponožky mám vždy na mieste, nádobie občas dám do umývačky, oblečenie do koša. Žijem celkom úhľadne.“ No manželka má iný názor.
V sobotu sa Zuzka zobudila ako obvykle, len sa trochu zdržala v posteli – veď nemusí nikam ponáhľať. V hlave si naplánovala deň.
„Dobre, nechajme ho ešte hodinu spať, ale nie viac. Ak ho nebudem budiť, zaleží až do obeda.“
Marek cez sen počul jej hlas:
„No tak už vstaň, ideme raňajkovať a potom upratovať. Všade je neporiadok, za týždeň sa nahromadil prach.“
„No Zuuuzka, nechaj ma ešte spať, týždeň bol ťažký…“ Vzdychol si, vediac, že už nezaspí.
Takto začína každá sobota.
„Mareček, veď aj tebe sa bude lepšie spať v čistej izbe,“ odsekla a vykročila k synovi.
„Tomáš, aj teba sa to týka. Na raňajky a potom upratovať. Pozerám, že tvoje tanky a lietadlá sú všade. Buď ich zložíš sám, alebo to urobím ja.“
Syna to vždy vyplaší najviac, keď mu matka upratuje hračky. Vtedy sa z jeho izby ozve výkrik:
„Mami, prečo si to urobila? Rozobrala si moju pevnosť a záložnú pozíciu šiestich vojakov!“
„A prečo máš na zemi deku?“ spýtala sa matka.
„To nie je deka,“ odvetil drzo, „to je hangár a v ňom je ukryté vojenské letisko.“
„Tak pozbieraj tie hračky, sú po celom byte,“ odvetila nevrlo.
Takže každú sobotu musia otec so synom vysedieť jej kritiku. Samozrejme, že reptajú, ale nakoniec sa podrobia.
„Mami, možno by sme si najprv zahrali a potom upratovali?“ navrhol syn mierumilovne.
„Žiadne potom. Veď vás poznám! Najprv raňajky, upratovanie, a potom uvidíme.“
Zuzka odišla do kuchyne, no aj odtiaľ sa ozval jej podráždený hlas:
„A čo vyvádzaš? Pred chvíľou som ti nasypala granule, tak drž hubu!“
Mačka Mica sa jej triela o nohy a ticho mňaukala, zrejme žobrala niečo chutné. Mica je strakatá mačka s modrými očami, rodinný miláčik.
Dom je dvojpodlažný, nie príliš veľký, no útulný. Za týždeň sa nahrnú prach a neporiadok, lebo večer nikto nemá energiu upratovať. Zuzka aj Marek sa vracajú unavení z práce, chcú si odpočinúť. A Tomáš? Ten sám nič neurobí.
Marek vstal – aj tak by ho žena nedala dospávať, a už aj mal hlad. Po sprche prišiel do kuchyne, kde už sedeli Zuzka s Tomášom pri raňajkách.
„Wow, žienka, ty si šikovná! Kedy si stihla napražiť palacinky?“ Pristúpil k nej a pobozkal ju do vlasov.
„No veď nie všetci len vyspávajú.“
„Oci, sadni si, palacinky sú ešte teplé, fakt dobré,“ povedal syn, pozorne sledujúc rodičov.
Vlastne ho ani nezobudili tak skoro – raňajkovali okolo deviatej.
„Tak, moji milí mužskí, najprv raňajky, potom upratovanie, a čo potom?“ spýtala sa s úsmevom.
Marek ťažko vzdychol:
„Potom do obchodu po nákup.“
„Správne, pochopil si,“ povedala spokojne.
Je to taký ich rituál – keď je doma čisto, nasleduje týždenný nákup. Všetci idú spolu. Marek nemá nič proti upratovaniu ani nákupom, len mu je ľúto stráveného času.
Dnes dokonca ani Tomáš veľmi neprotestoval. Poskladal si veci, ktoré boli porozhadzáné, a hračky si usporiadal po svojom. Keď bol domov konečne poriadok, Zuzka si oddýchla.
„Ach, ako mám rada čistotu a poriadok,“ usmiala sa. „Teraz sa dá konečne oddýchnuť.“
„Súhlasím,“ povedal Marek, ukladajúc vysávač do komory.
„Teraz si oddýchneme a ideme nakupovať. Zoznam už mám pripravený. Si pripravený, Miláčik?“
Marek prikývol – bol vždy pripravený. Sadol si k nej na gauč a napadla ho geniálna myšlienka, ktorú ešte neprezradil.
„A čo keby sme si pozvali upratovačku? Teda nie upratovačku, ale profesionálku z čistiacej firmy. Pozriem ponuky po nák
