Oľga Králová žije v Trenčíne, malom meste na Slovensku, kde rieka Váh križuje zelené kopce. S Miroslavom sa pozná celé roky. Vždy bol veselý, miloval ženy a ľahký život. Osud sa však s ním kruto pohral a teraz sa topí v problémoch, ktoré si spôsobil sám.
Jeho manželka, Zuzana, pracuje už druhý rok v Rakúsku. Nechala mu dve deti — už dospelé, samostatné — a odišla za zarobením. Vracia sa iba raz ročne na týždeň-dva, viac jej dovolenka neumožňuje. Na spoločný účet však pravidelne posiela peniaze, z ktorého Miroslav môže čerpať. Nedávno sa náhodou stretli na ulici a pozval ju na kávu. Pri šálke vyrozprával svoj príbeh — trpký ako lacný tabak a taký smiešny, že nemohla pochopiť, ako to mohlo dôjsť až sem.
Keď Zuzana odišla, Miroslav znášal osamelosť rok, tápal sa v krátkych aférach s bývalými priateľkami, ale potom si povedal: stačilo. Chcel teplo, vášeň, niekoho vedľa seba. „Žijeme len raz!“ hovoril si. A začal si s mladou ženou, ktorá ho už dlho lákala. Lucia sa najprv hrala na nedobytnú, ale nakoniec sa poddala — stala sa jeho milenkou. Krajšia, ako z obrázka, ale s nesnesiteľnou povahou. Jej rozmarom a hystériám nebolo konca. Miroslav bol voči nej ako vosk — plnil všetko, čo si priala.
Dobre vedel, že z takýchto vzťahov dobro nečaká, hlavne ak ste taký slaboch, ktorý je pre úsmev ochotný na čokoľvek. Lucia ho okradla do posledného centa. Najprv peniaze na oblečenie a účty, potom na opravy jej domu a chatu, na maturitu jej syna, na nový televízor. Dokonca jej kúpil ojazdené auto. Keď mu došli úspory, siahol po peniazoch zo Zuzaniného účtu — vyberal tisíce eur, mysliac si, že si to nikto nevšimne. No všetko tajomstvo sa jedného dňa odhalí. Zuzana sa o nevere dozvedela — „dobrí ľudia“ to doniesli aj za hranice. Vyhrešila ho cez video hovor tak, že sa sklá triasli. Vyhrážala sa, že to povie dcéram — tie otca zbožňovali, považovali ho za hrdinu, ale za takúto zradu by ho naveky zavrhli. Povedala, že sa vráti a požiada o rozvod, ak nenechá tú dievčinu.
Lucia sa ho však držala ako kliešť. Nechcela prísť o takého štedrého „tatina“. Najprv predviedla divadlo s tehotenstvom — prisahala, že porodí dieťa, tlačila na city. Miroslav, v panike, ju vzal na kúpele, aby ju odhovoril. Súhlasila s potratom, ale vystavila účet — 10 tisíc eur, ktoré nemal. Musel si vziať pôžičku, zadlžiť sa až po uši. Už si myslel, že nočná mora skončila, keď Lucia začala románik s jeho šéfom. Teraz nadriadený, pod jej kúzlami, sa Miroslavovi na pracovisku vysmieval — ponižoval ho, vyhrážal sa, že ho vyhodí. Ak stratí miesto, ako splatí dlh? Miroslav je na pokraji: práca visí na vlásku, peniaze ubúdajú, svedomie hryzie ako hladný pes.
Priznal sa mi, že premýšľa o úteku za Zuzanou do Rakúska — všetko nechať, padnúť jej k nohám, prosiť o odpustenie. Možno tak zachráni aspoň zvyšky svojho života? Na koniec sa kruto usmial: „Vedel som, že zadarmo nič nie je, ale môj kúsok bol príliš slaný.“ A odišiel s hlavou sklopenou, zatiaľ čo som zostala sedieť, hľadiac na prázdnu šálku. Miroslav sám sa zahnal do tohto pekla — pre lacnú vášeň, pre dievčinu, ktorá z neho vysala všetko: peniaze, pýchu, rodinu. Zuzana drie v cudzej krajine, aby mali ich deti dôstojný život, a on ju vymenil za rozmaznanú pijavicu. Keby sa dcéry dozvedeli pravdu, prekliali by ho — a právom.
Vidím, ako sa topí, ale nemôžem sa ubrániť otázkam: čo ďalej? Lucia ho vyšťaví do poslednej kvapky a odhodí ako prázdnu schránku. Šéf ho vyhodí z práce a nebude mať nič — bez rodiny, bez domova, s dlhom, ktorý ho bude tlačiť do konca života. Myslel si, že mladosť sa dá kúpiť, že láska je hračka v krásnom obale. A teraz za to platí — trpko, osamelo, s prázdnymi rukami. Možno ho Zuzana vezme späť, ale odpustí? Ja by som neodpustila. Zradil nielen ju, ale aj deti, vnúčatá, ktoré by mohli osvetľovať jeho starobu. Namiesto toho — mladá potvora, čo sa mu smeje poza chrbát. Taký veselý človek — teraz je len tieňom samého seba, a túto lekciu si bude pamätať navždy.
