„Zdalo sa mi to, alebo sme znova spolu?“ – Zuzka sa prikrčila k Mišovi.
„No čo? Vyzerá to dobre, však?“ – Katka sa točila pred zrkadlom, vyskúšala si nohavice. „Zuzka, dosť už toho trápenia. Odíď niekam, zmeň prostredie, rozptýľ sa, zamiluj sa konečne.“ – Katka strčila ruky do vreciek a pokrčila nohu. „Nie, určite sa mi páčia. Ak ti to nevadí, vezmem si ich. Vďaka.“ – Priblížila sa k Zuzke, sadla si k nej na gauč, objala ju a pobozkala na líce.
Zuzka si povzdychla, vstala a pristúpila k zrkadlu.
„Máš pravdu, vyzerám hrozne. Schudla som, som bledá. Ja som iniciovala rozchod, a terajších ľutujem. Presvedčila si ma. Zajtra napíšem žiadosť na dovolenku. Nie, najprv kúpim lístky na najbližší dátum a potom žiadosť.“ – Zuzka sa prvýkrát za celý večer usmiala.
„Výborne, tak to má byť,“ povzbudila ju Katka.
Úsmev Zuzku zmenil. Smiali sa nielen pery, ale aj oči, ktoré sa zúžili a zablýskli radosťou. „Veselá čertovina,“ hovorievala Katka. Lenže v poslednej dobe sa Zuzka smiala len zriedka.
Práve kvôli tomuto smiechu sa do nej Mišo zamiloval. Sedeli s Katkou na lavičke v parku pri práci a jedli zmrzlinu. Zasmiali sa na nejakú haluz. Okolo prechádzal chalan, hodil na ne pohľad a dlho sa otáčal. A ony sa smiali ešte hlasnejšie a nákazlivejšie.
O dva dni neskôr sedeli na tej istej lavičke. Chalan k nim zámerne pristúpil. Zastavil sa pred Zuzkou a pozdravil.
„Kto si?“ – opýtala sa netaktne Katka a obe sa znova rozosmiali.
„Som Michal. Chodil som sem každý deň v nádeji, že vás znova uvidím. Pred dvoma dňami ste tu sedeli… Váš smiech…“ – Neodvracal od nej zrak.
Zuzka zrazu pochopila, že to myslí vážne, že sa mu páči, že sa bojí jej odmietnutia. Usmiala sa, a keď on údivom a nadšením rozšíril ústa, rozosmiala sa. Nie posmešne, ale šťastne, lebo na ňu tak nikto nehliadel. Z úzkych očí vyžiarili šibalské iskry. Neskôr vysvetľoval, prečo sa zamiloval do nej a nie do Katky, ktorá bola výraznejšia.
Mišo ju získal svojím nadšením, pozornosťou, láskou. Žili spolu dva roky. A potom… Čas bol na návrh alebo rozchod. Ich vzťah sa stal príliš obyčajným.
Mišo stával mlčanlivým, jej smiech naňho už nepôsobil magicky. Zuzka si myslela, že jeho láska prešla, nečakala, kým jej to povie, navrhla rozchod sama.
On namietal, ale slabšie, potom si zobral veci a odišiel. Za dva týždne Zuzka spoznala svoju chybu. Bez neho to bolo ešte horšie. O mesiac neskôr lezla po stenách od túžby a osamelosti.
A vtedy prišla Katka, sťažovala sa, že ju frajer pozval na koncert. Kúpila si úžasnú blúzku, ale žiadne nohavice k nej nesedeli. Zuzka jej ponúkla svoje – po trápení s Mišom boli na ňu priveľké.
„Vráť ho, kým sa nezačne pútať s inou…“ – navrhla Katka.
„Nie. Bude si myslieť, že od neho závisím. Ako keby som sa mu podriadila.“ – Zuzka zamyslene odpovedala.
„To je predsa úžasné – podriadiť sa mužovi, ktorého miluješ.“
„A čo ak sa znova budeme nudA keď sa znova objal s Mišom, pochopila, že skutočná láska nie je o vášni, ktorá rýchlo vyprchá, ale o pokojnom cítení, ktoré vydrží aj v tých najobyčajnejších chvíľach.
