Tento mesiac peniaze zmizli, akoby sa vyparili, Štefan si nasadil topánky, sadol si na stoličku pri vchode.
Ľubica prikývla a ďalej utierala prach z veľkého zrkadla. Štefan pustil známy vinyl.
Musíme orezávať výdavky. A ty by mala zvážiť, že prestaneš pomáhať svojej rodine.
Ruka s handrou stuhla vo vzduchu. Ľubica sa pomaly otočila k manželovi.
Naozaj? To je všetko, čo treba orezávať?
Štefan zapínal bundu, nezdvihol oči.
Čo ešte?
Dvere za ním zavreli tichým cvakaním.
Vianočná atmosféra sa rozplynula. V jej hrudi sa zvyšovala vlna rozhorčenia, horúca a ťažká. Ľubica hodila handru do kôpky a zamierila do obývačky.
Borek, veľký labrador Štefanov, ležal v rohu na svojej posteli veľkej ako detská preliežka. Pes otvoril len jedno oko, lenivo zamával chvostom a znova zaspač. Ľubica ho pozorovala a hnev rástol každú sekundu.
Päť rokov manželstva Päť rokov spoločného rozpočtu, keď si nikto nepočítal, čo kto míňa. Ich platy boli zhruba rovnaké ona účtovníčka v veľkej firme, on obchodný manažér. Vždy stačilo na život aj na radosti.
Štefan nešetril na svoje koníčky. Lezenie po skalách dvakrát týždenne s osobným trénerom 300, box s iným trénerom 180, plus vybavenie, ktoré stále obnovoval. A ešte Borek prémiové krmivo, pravidelné návštevy u veterinára, úpravy, hračky, ktoré pes zničil za pár dní. Spolu to bolo minimálne 500 mesačne.
A ona? Pomáhala mame s liekmi dôchodok mame je drobný a krvný tlak drahý. Sestry Natálii s malou Mirkou od nej manžel odišiel pred rokom, výživné príspevky sú len drobky. 350 až 400 mesačne. A firemné členstvo v posilňovni 200 ročne, čo je skoro na odľahčenie.
Kedysi ich to vyhovovalo. Každý míňal na to, čo považoval za dôležité. No minulý rok si kúpili hypotéku na dvojizbový byt v novostavbe v Bratislave. A tento rok Štefanovi klesli predaje, znížili sa bonusy. Ľubicine tiež zmenšili odmeny. Hypotéku ešte zvládali platiť, ale dovolanie na more alebo nové telefóny už nebolo.
Pred mesiacom Ľubica opatrne navrhla obom trošku zredukovať osobné výdavky. Štefan sa naštval, nafúkol sa ako dieťa, ale zamyslel sa. A teraz ohlásil svoje riešenie orezávať len jej výdavky.
Ľubica si vzala telefón, chcela volať sestre, ale zmenila názor. Zbytočne by sa ešte viac napäť. Lepšie sa pustí do upratovania fyzická práca vždy upokojila.
Dva dni uplynuli v napätom tichu. Štefan robil dojem, že sa nič nestalo. Ľubica si hromadila hnev ako snehová guľa, tvrdohlavo ho váľala pred sebou. Tretí večer, keď jedli večeru, Štefan opäť nadviazal témy.
Ľubo, tak si premýšľala o výdavkoch?
Vidlička zazvonila o tanier. Ľubica pozrela manžela.
Prečo by sme mali orezávať výdavky len z mojej strany? Tvoje lezenie a ostatné zábavy nechcete meniť, že?
To je iné! Štefan odložil príbor. Ja míňam peniaze na seba, takže to je spoločné. Ty ich len presúvaš bokom!
Spoločné? Ľubica takmer zadýchala od rozhorčenia. Aký mám podiel na tvojom lezení? A koľko peňazí mesačne vyhadzujete na Borka, zabudli ste?
To je moje zdravie! A Borek člen rodiny!
A moja mama a sestra s dieťaťom nie sú členovia rodiny?
Nie sú našou rodinou!
Ľubica sa odkolí na operadlo stoličky, ruky si prekrížila na hrudi.
Dobre. Budeš šťastný, ak začnem míňať šesťdesiatsedemsto eur mesačne na spa, kozmetiku, masáže?
Štefan vyskočil tak prudko, že takmer prevrátil stoličku.
To je sabotáž! Nikdy si to neskôr nerobila! Hovoríš to len pre kvapku! Potrebujem šport, chápeš? Potrebujem!
A ja potrebujem pomáhať blízkym! A stále míňam menej na to, ako ty na seba!
To je iné!
Ako? Ľubica sa tiež postavila od stola. Vysvetli mi, prečo je tvoj tréner boxu dôležitejší než mojej neteri, ktorej sú potrebné učebnice do školy?
Nepripisuj! Ja len žiadam rozumný prístup k výdavkom!
Rozumný? To je, keď šetrím len ja?
Stáli na opačných stranách stola ako boxeri v ringu. Borek sa zamračil, pristúpil k majiteľovi a postrelil ňou koleno.
Tvoje výdavky nám neprinášajú úžitok!
A tvoje? Čo získa naša rodina z toho, že sa šplháš po stenách ako pavúk?
Štefan sa zčervenal, obrátil sa a zamieril do spálne, zatvárajúc dvere. Ľubica zostala pri chladnúcom večeri.
Ráno zavolala Natália.
Ľubo, viem všetko. Štefan mi volal.
Čo? Kedy?
Včera večer. Povedal, že máte problémy a požiadal, aby som ti nebrala peniaze. Natália, nehádž sa kvôli nám. Niečo zvládneme.
Natália, už nejde o peniaze. Ide o princíp. Chce, aby som zaplatila hypotéku, jedlo, jeho zábavy a psa, a moja rodina sa má vyžíriť ako chce.
Ľubo, možno sa dohodnete?
O čom dohoda? O tom, že sa mám stať zadarmo slúžkou?
Po rozhovore so sestrou Ľubica definitívne rozhodla takto to už nejde.
Večer, keď Štefan len prekročil prah, stretla ho v predsieni.
Odteraz máme oddelený rozpočet.
Čo? Štefan ešte ani bundu nezhodil. Ľubo, nečumíš!
Unavilo ma hádať sa s tebou. Teraz každý platí svoju polovicu hypotéky, účty, potraviny. Zvyšok kto na čo chce.
To je nespravodlivé! Vždy sme mali spoločný rozpočet!
A to už dávno treba zmeniť!
Štefan sa snažil hádať, kričal, že rozkladá rodinu, že takto nie je. Ľubica však bola neotrelá. Na druhý deň otvorila samostatný účet, tam previedla svoj plat.
Prvý týždeň Štefan držal hlavu hore. Na druhý sa sťažoval, že musí šetriť. Do polovice mesiaca mu peniaze došly musel vynechať dva tréningy a Borka kŕmiť lacnejším krmivom.
Ľubo, stačí to? prišiel k žene, keď si pripravovala večeru. Prečo sa správaš ako dieťa?
Správam sa ako dospelý, ktorý si sám rozdeľuje peniaze.
Ale sme rodina! Ľubo
Rodina. Ale to neznamená, že ti vrátim prístup k mojim peniazom.
Štefan zamrkol zubami a odišiel.
Čoskoro uplynul ďalší mesiac. Vzťah sa stále zhoršoval. Skoro sa nevedeli rozprávať, spali v rôznych izbách Štefan si presunul na pohovku v obývačke. Borek blúdením medzi majiteľmi žial v noci.
V deň výplaty Štefan vyvolal výbuch.
Dostatočný cirkus! Vráťme spoločný rozpočet! Ako predtým!
Prečo? Ľubo maľovala nechty.
Nemám dosť peňazí!
Orezávaj výdavky.
Nemôžem sa vzdať športu! To je moje zdravie!
Ja nemôžem prestať pomáhať rodine. Svedomie mi to nedovolí.
Aké to je svedomie?! Štefan vykríkol. Si len egoistka! Myslíš len na seba!
Ľubica pomaly vstala, pozrela manžela do očí.
Som egoistka? Ja, ktorá zdieľa s blízkymi? A ty, ktorý myslí len na svoje svaly a zábavy altruista?
Nemám od teba žiadny zmysel! Bezúčelná!
A čo ja? Leziť po stenách a kŕmiť psa?
Prečo som vôbec na teba vzal manželku?
Ľubica sa obrátila, šla do spálne. Vytiahla kufor a začala baliť veci. Štefan stál v dverách.
Čo to robíš?
Idejem k sestre. Už ma to nebaví.
Ľubo, počkaj, hovoríme pokojne
O čom hovoriť? Povedal si, že som zbytočná. Prečo potrebujem zbytočnú ženu?
Zavrela kufor, prešla okolo zmrznutého manžela. Borek zavýjalo a zasmial sa.
… Natálii v jednopodlažnom byte bolo úzko ona, Ľubica a malá Mirka. Ale pokojne. Nikto nevyžadoval výkaz, kam šli peniaze. Nikto ju neoznačil za zbytočnú.
O týždeň neskôr Ľubica podala na rozvod. Štefan volal, písal, dokonca prišiel k Natálii nevpustili ho. Prosil, aby sa vrátil, sľúbil, že všetko bude inak. Ale Ľubica už mala rozhodnutie.
… Byt sa predal rýchlo dobrá štvrť, čerstvé rekonštrukcie. Rozdelili polovicu, aj všetok nábytok. Borka si Štefan ponechal.
Na svoju polovicu si Ľubica zobrala malý jednopodlažný byt v starom, ale útulnom dome. Potreboval len kozmetické úpravy, ale už nikto nehrabal do jej peňaženky.
Prvý mesiac po presune odvezla mamu do sanatória dlho sľúbila, ale nič nevyšlo. Natálii s Mirkou kúpila nový laptop na štúdium. Sebe členstvo v dobrom športovom klube s bazénom. Večer Ľubica sadla k obľúbenému čaju. Na telefóne čakala nečítaná správa od Štefana niečo o tom, že pochopil svoje chyby a chce sa zmeniť. Vymazala ju, neodpovedala.
Malý byt bol len jej. Peniaze len jej. A teraz ich mohla riadiť tak, ako považovala za správne. Bez ohľadu na cudzie tréningy, psov a názory na to, čo je správne a čo nie.
