Zaspala! Pri ceste z kúpeľne k vchodovým dverám si Natália narýchlo namaľovala pery, rýchlo sa pozrela do zrkadla a v zhone si obliekla plášť a topánky. Už tri minúty po prebudení sa viezla vo výťahu.
Keď vyšla von, uvedomila si, že prší jemný, dávkovaný septembrový dážď, ale nemala čas vrátiť sa po dáždnik, keďže zradil prebúdzací budík. Dievča utekalo na zastávku ako o život. Meškať do práce s jej šéfom bolo horšie ako nechať si pripísať neospravedlnený deň a mohlo to dokonca skončiť výpoveďou.
Premýšľala o všetkých možných výsledkoch dnešného dňa, zmierila sa s každým z nich a Natália sa už mentálne rozlúčila so svojimi obľúbenými klientmi, prémiou a extra voľným dňom, ktorý jej zostal z poslednej dovolenky. Naokolo prebiehali iní ľudia, ktorí tiež meškali alebo sa niekam ponáhľali, každý bol zamyslený a nevnímal nič okolo seba. Celý svet bol sivý, nudný a smutný. A ten dážď len pridával na pochmúrnosti už od rána nevydarenému dňu.
K zastávke jej ostávalo už len dvadsať metrov. Náhle sa Natália zastavila a obzrela sa späť. Pri zodranej lavičke sedel malý mokrý mačiatko. Striedajúc labky sa snažil mňaukať, ale zvládol len ticho otvárať ústa.
Na krátku chvíľu sa dievčina zamyslela, či má bežať ďalej alebo pomôcť drobnému stvoreniu, ktoré sa zdalo byť v núdzi. Meškanie bolo nevyhnutné a keďže by aj tak musela počúvať nahnevanú rozpravu riaditeľa, rozhodla sa, že mačiatku musí pomôcť.
Prišla bližšie a videla, že zadná labka miláčika je skrútená do neprirodzenej polohy.
– Bože môj! Ktože ti len toto spravil?
Posledné pochybnosti sa rozplynuli ako ranná hmla. Mačiatko bolo také premoknuté a premrznuté, že sa triasol ako posledný septembrový list, čo sa ešte dokázal udržať na konári vo vetre.
Opatrne zabalila ubohú bytôstku do bieleho šálu a vložila ho k sebe pod plášť, potom rýchlo bežala ďalej na zastávku. Rozhodla sa, že sa najprv dostane do kancelárie a potom uvidí, ako sa situácia vyvinie. Dobré srdce jej nedovolilo opustiť mačiatko na náhodu osudu. Pokus vkĺznuť nepozorovane k svojmu stolu stroskotal. Už bola takmer úspešná, zostával len posledný obrat do dlhej chodby a tam bol jej oddelenie č. 12, ale šťastie sa otočilo. Hneď za rohom narazila do svojho šéfa.
– Kovárová! Hodinu meškáte! Kde ste sa flákali? Kto za vás urobí prácu? Vy už nemáte vôbec žiadny strach?
A potom nasledovalo ešte desať otázok, čo mali vyvolať v dievčine nezmieriteľný pocit viny a ešte viac ju ponížiť v hlbokej priekope medzi šéfom a podriadeným. Stála celá mokrá a nedokázala povedať ani slovo. Postupne sa jej do očí tlačili slzy a znútra ju dusil žiaľ.
– Tu! – len to dokázala preniesť Natália, keď rozopla horný gombík svojho plášťa. Na chvíľu sa objavila malá ubohá tvárička. Mačiatko už trochu vyschlo, zohrialo sa a dokázalo žalostne zamňaukať, čo aj hneď spravilo.
– Má zlomenú labku, nemohla som ho nechať na ulici… Pršalo… A bol tam sám…
Slzy sa rinuli z jej očí, slová sa jej plietli, ruky sa jej zrádzajúco triasli. Mentálne si už písala výpoveď a chcela ísť na svoje pracovné miesto zbaliť si veci, keď ju zadržala teplá a silná mužská ruka.
Druhou rukou riaditeľ vytiahol telefón a vytočil známe číslo. Potom napísal adresu na papierik a prikázal jej, aby tam okamžite išla, zachrániť tú malú chundelatú kôpku.
Nechápajúc takú prudkú zmenu v správaní šéfa, Natália vzala lístok, strčila ho svojimi studenými rukami do vrecka plášťa a ponáhľala sa k východu.
– Áno, a už sa sem nevracajte.
Srdce jej spadlo do päty a smútok pomaly hlodal celé jej telo. Naozaj. Koniec jej krátkej pracovnej kariéry na obľúbenej práci. Ale šéf pokračoval:
– Dnes máte voľno. A zajtra tiež. A ešte vám chcem poďakovať. A vypíšem vám odmenu… za lásku k našim menším bratom.
Šéfa volali Peter Vladimír. Bol trocha starší od Natálie, ale vždy pôsobil dojmom prísneho muža v každom zmysle. Stretávala sa s ním iba v práci a veľmi zriedka, ale v kancelárii sa často šepkalo o jeho tvrdosti voči zamestnancom.
Na veterinárnej klinike, kam Natáliu poslal riaditeľ, lekár problém s labkou mačiatka rýchlo vyriešil. Nešlo o zlomeninu, len o silný výron a natiahnutie. Zatiaľ čo si lekár posvietil na ranu a naviazal pevné obväzy, Natália mu rozpovedala o tom, ako našla úbohého tvora na ulici a ako ju potom šéf síce pokarhal, ale nakoniec pomohol.
Lekár sa zasmial a povedal, že s Petrom sa pozná od detstva. Ešte od mladosti vždy pomáhal opusteným zvieratám, hrdinsky zachraňoval šteniatka zo studenej vody a raz vyrval mačiatko vysokým krutým tínedžerom.
Keď vyrástol a začal zarábať peniaze, pravidelne ich časť venoval na pomoc útulkom. Dokonca svoju prvú štipendiu celú poslal fondu na záchranu bezchvostého psa.
Ľuďom sa však nedarilo vždy vychádzať s ním. Stratil celú svoju rodinu v mladosti, uzavrel sa a stal sa tvrdým a odmeraným.
Tento príbeh Natáliu veľmi dojal a celý deň jej z mysle nešlo Petrovo pokojné, zraniteľné srdce. Nemohla si pomôcť, chcela človeka, ktorý v skutočnosti nebol žiaden tvrdý šéf, ale muž s jemným srdcom, troška poľutovať a podporiť.
Večer, keď sa mačiatko spamätávalo z dobrodružstiev a sladko spalo na mäkkej, teplej posteli svojej paničky, Natália pripravovala miesto pre svojho nového spolubývajúceho. Bolo ešte nestálo, koľko času strávilo ako bezdomovec. Vo sne jemne zažmurkal a občas zakňučal. Teraz však bol koniec osamelosti pre dievčinu a jej nového zachráneného priateľa. Rada sa o svojho miláčika bude starať a dávať mu všetku lásku.
Natália s úsmevom na tvári vytvorila útulné miesto pre Šimonka. Toto meno sa jej zdalo najvhodnejšie pre maličkého, bezbranného tvora. Pokoj jej myšlienok narušil náhly zvuk telefónu. Volal Peter.
– Ako sa má náš pacient?
Dievča sa začervenalo a s nadšením začalo rozprávať o zdraví svojho zverenca, a potom ho dlho ďakovala šéfovi. Nečakane ju Peter pozval na večeru a prehovorili spolu celú noc.
Muž, ktorý sa už zdal tak blízky, známy a pochopený, bol vedľa nej. A pri nich sedel mačiatko s obviazanou labkou, dostávajúc takú pozornosť a lásku, akú len mohol dostať od dvoch dobrých ľudí, ktorých duše boli spriaznené.
Onedlho spolu pomáhali opusteným zvieratám v ťažkých situáciách a starali sa o svojho maznáčika Šimonka, ktorý sa tiež ukázal ako spriaznená duša.
