Lenka milovala svojho muža nade všetko. Vždy si myslela, aké má šťastie, že ho má. Ján bol starostlivý a milujúci, vždy ochotný urobiť pre ňu čokoľvek.
Ale s jeho rodinou to už také ružové nebolo. Hovorí sa, že v každej rodine je jedna čierna ovca. No v Jánovej rodine to bolo presne naopak on bol ten jediný normálny, zatiaľ čo ostatní boli… no, zvláštni.
Napríklad svokor. Vždy, keď Lenku uvidel, povedal, že pribrala a či náhodou nenesie pod srdcom bábätko. Lenka bola stále v top forme, no to Karola nijako neznepokojovalo. Táto poznámka bola zjavne súčasťou jeho repertoáru a aj keby schudla desať kíl, určite by to spomenul.
Mal aj zvláštny zmysel pre humor, čo Lenku vždy znepokojovalo. Cítila sa v jeho prítomnosti nesvoja. A keď k tomu pridáte jeho návyk chodiť po dome bez trička… no, nepridalo to.
Svokra, Zuzana, zasa rada všetkým rozprávala, ako sa majú správať, aj keď v daných veciach sama nemala poňatie. Učila Lenku, ako sa má obliekať, aký účes si vybrať, či ktorú červenú pomádu nosiť. A keď sa Lenka s Jánom nasťahovali do nového bytu, Zuzana sa rozohrala naplno. Strasne ju zaujímalo, čo kde majú, a vždy vedela, ako by to malo byť lepšie.
Potom bola tu Jánova mladšia sestra, nezodpovedná žena s dvoma deťmi od dvoch rôznych otcov, s ktorými nikdy nemala vážny vzťah. Vliekala deti všade so sebou a ako matka očakávala, že sa všetci prispôsobia jej potrebám. V doprave nech jej uvoľnia miesto, v rade nech idú prvé, v reštaurácii nech ich obslúžia skôr.
Hoci dostávala výživné od otcov detí, mala prídavky a žila na krku rodičov, Nikola stále hľadala veci zadarmo. Aj keď ich nepotrebovala, zobrala si ich len tak, z radosti, že niečo získala. V byte sa tak hromadili balíky plienok, ktoré jej deti už nepoužívali (Lenka dúfala, že ich predá), oblečenie, ktoré nikdy nenosili, a hračky, ktoré ani nevybalili. Polovica tých vecí bola pre ňu zbytočná, no tvrdila, že buduje podnik zbierala veci zadarmo, tváriac sa ako chudobná, a potom ich predávala.
Jej deti boli nezvladnuteľné a drzé, no čo čakať od takej matky? Keď prišli na návštevu, hneď hľadali sladkosti, chytali všetko, čo im prišlo pod ruku, a brali si veci bez pýtania. Nikola ich nikdy nekontrolovala.
Lenka s hrôzou spomínala na to, keď Jánova sestra s deťmi prišla na oslavu do ich nového bytu. Priniesla servis na čaj, ktorý určite zobrala zadarmo, a po ich odchode nezostal ani kúsok cukrovia, nedávno kúpená váza bola rozbitá a na závesoch boli škvrny od čokolády. Aspoň si Lenka radšej myslela, že to bola čokoláda.
Takže nebolo prekvapením, že keď sa blížili Lenkine narodeniny, rozhodla sa, že Jánovu rodinu nepozve. Inak by jej oslava bola pokazená. Svokor by robil nevhodné poznámky, svokra by jej dávala moudrá a Nikola by žobrala zbytočnosti pre svoje deti, ktoré by zatiaľ rozvracali celý byt.
Lenka mala síce mierne výčitky, že to tak Jánovi povie, ale dúfala, že pochopí.
Ján, chcela by som oslavovať narodeniny doma. Pozvem rodičov a pár kamarátok.
Dobre, súhlasím. Veď sme si ten byt tak pekne zariadili, aby sme ho nepoužívali, usmial sa.
Áno, presne tak. Teraz vyzerá ako fotografické štúdio. Ale…
Čo? znepokojil sa.
Prosím, nehnevaj sa. Ale nechcem pozvať tvojich rodičov.
Ján sa hlboko nadýchol a prikyvol.
Prepáč, ale je to pre mňa s nimi naozaj ťažké. A na svoje narodeniny by som sa chcela uvoľniť, namiesto toho, aby som musela byť stále v strese, povedala s ospravedlňujúcim výrazom.
Úplne chápem, nemusíš sa ospravedlňovať. S nimi to naozaj nie je jednoduché.
Nehneváš sa?
Vôbec nie. Je tvoj deň, mal by byť taký, ako si želáš.
Lenka sa opäť presvedčila, že jej muž je ten najúžasnejší človek na svete. Stále si myslela, že možno je adoptovaný to by všetko vysvetlovalo.
Nepovedala svokrom o oslave a povedala im, že budú oslavovať len v úzkom kruhu. Dokonca poprosila Jána, im o tom vôbec nehovoriť.
No aj tak sa to dozvedeli. Zuzana zavolala Lenkinej mame, aby sa poradila o práci, a mimochodom sa to prezradilo.
Takto sa tvoja žena správa k nám! vykrikla Zuzana. My sme pre ňu druhoradí, však?!
Mama, pokúšal sa ju upokojiť Ján, Lenka si len chcela oslavu s rodičmi a pár kamarátkami. Je to jej deň, nech si určí, ako chce. Keby to bola veľká hostina, určite by ste boli pozvaní.
Dobre, už chápem. A povedz svojej žene, že sme hlboko urazení!
Zuzana zložila slúchadlo a Ján len pokrútil hlavou. Úplne Lenku chápal. Možno to nebolo pekné povedať, ale vždy sa za svojich hanbil. A nechcel, aby sa kvôli tomu trápila aj ona.
Rozhodol sa, že jej to nepovie, aby jej nepokazil deň. O slovách svojej matky by jej povedal až po oslave.
V ráno, keď Lenka oslavovala dvadsaťšesť, Ján jej daroval kyticu a poukaz do wellness. Vedel, že tento rok bola veľmi unavená. Najprv svadba, potom renovácia a sťahovanie. A k tomu ešte jej práca. Naozaj potrebovala oddych.
Hostia začali prichádzať popoludní. Lenka sa snažila pripravila výborné jedlo, vymyslela dokonalý outfit a účes. Vyzerala šťastne a tešila sa na pekné spomienky.
Lenka sa však musela usmiať, pretože napriek všetkému, čo sa stalo, vedela, že s Jánom po jej boku dokáže prekonať aj takéto rodinné nestrávené chvíle.
