Bola to už dávno
Zuzana milovala svojho manžela neskutočne. Vždy si myslela, aké má šťastie, že ho má. Janko bol starostlivý a láskavý muž, ktorý pre ňu robil všetko.
Ale s jeho rodinou to už také šťastie nemala. Hovorí sa, že v každej rodine je jedna čierna ovca. No v Jankovej rodine to bolo naopak on bol jediný normálny, zatiaľ čo ostatní boli zvláštni.
Napríklad svokor. Vždy, keď Zuzanu uvidel, povedal, že pribrala a či neprišiel niekto na návštevu ukazoval pri tom na brucho.
Zuzana však bola v dokonalej forme a odvtedy, čo spoznala jeho rodičov, nepribrala ani dekagram. Ale to Martina nezaujímalo. Proste to k nemu patrilo. Keby aj schudla, určite by jej povedal to isté.
Okrem toho rád robil nevhodné vtipy, čo Zuzanu vždy rozčúlilo. A ešte k tomu chodil po byte bez trička.
Svokra, Alžbeta, zasa rada poučovala, aj keď sa v tom vôbec nevyznala.
Vysvetľovala Zuzane, ako sa má obliekať podľa najnovšej módy, ako si má učišiť vlasy alebo ktorú červenú na pery si vybrať. A keď sa Zuzana s Jankom presťahovali do nového bytu, Alžbeta sa rozohrala. Strkala všade nos, kritizovala a rozprávala, ako sa to malo urobiť správne.
Potom bola Jankova mladšia sestra, nezodpovedná žena s dvoma deťmi od rôznych otcov, s ktorými Natália nikdy nemala vážny vzťah. Vliekla deti všade so sebou a očakávala, že sa všetci budú k nim správať špeciálne. Mali jej ustúpiť miesto v autobuse, predbehnúť ju vo fronte, obslúžiť ju skôr ako ostatných.
Aj keď dostávala výživné a dávky a žila na krku rodičov, Natália stále hľadala veci zadarmo. Aj to, čo nepotrebovala, si zobrala, lebo ju bavilo zbierať. Jej byt bol preto plný balíkov plienok, ktoré deti už nepoužívali, kopu oblečenia a hračiek polovica z toho bola zbytočná, ale tvrdila, že buduje biznis: zbierala veci zadarmo, tváriac sa chudobne, a potom ich predávala.
Jej deti boli nevychované a drzé, ale pri takej matke to nebolo prekvapivé. Keď prišli do cudzieho bytu, hneď hľadali sladkosti, brali si veci bez pýtania a zabávali sa s čímkoľvek, čo našli. Natália ich nikdy nenapomenula.
Zuzana so zdesením spomínala, keď Jankova sestra s deťmi prišla na oslavu do nového bytu. Priniesla servis na čaj, zrejme zobratý zadarmo, a keď odišli, neostali žiadne sladkosti, rozbitá vázanica a čokoládové škvrniny na záclonách. Aspoň tak si Zuzana namýšľala, že to bola čokoláda.
Takže keď sa blížili Zuzaniny narodeniny, nečudo, že nechcela pozvať manželovu rodinu. Inak by jej oslavu úplne pokazili. Svokor by robil nevhodné poznámky, svokra by ju poučovala o živote a Natália by žobrala nepotrebné veci pre deti, ktoré by v Zuzaninom a Jankovom byte spôsobili chaos.
Samozrejme, Zuzana sa trochu hanbila pred manželom za svoje rozhodnutie, ale dúfala, že pochopí.
Janko, chcela by som oslaviť narodeniny doma. Pozvem svojich rodičov a pár kamarátok.
Dobre, súhlasím. Veď sme si zariadili byt tak pekne práve preto, nie? usmial sa.
Áno, presne tak. Teraz vyzerá ako fotoateliér. Ale…
Čo? znepokojil sa.
Prosím, nehnevaj sa. Ale nechcem pozvať tvojich rodičov.
Janko sa hlboko nadýchol a prikývol.
Prepáč, ale je to so mnou naozaj ťažké. A na svoje narodeniny by som sa chcela uvoľniť, nie byť stále v napätí, povedala s oMimochodom týmto dňom Zuzana zistila, že lásku rodiny nahrádzať nedá, ale pravú lásku nájde len v srdci tých, ktorí ju bezpodmienečne chránia.
