Zabudnutá gratulačka
Zuzana Ivanova prišla domov v úplne zlomenej nálade.
„Ahoj! Budeš večerať?“ privítal ju manžel Juraj s úsmevom v chodbe.
„Ty si niečo pripravil? Ty predsa zvyčajne do kuchyne ani nezavítaš,“ pozerala naňho prekvapene.
„Veď máš dnes narodeniny. Napadlo ma, že v takýto deň by si nemusela stáť pri sporáku,“ povedal Juraj šťastne.
Zuzana si sadla na pufík v chodbe a zrazu sa rozplakala.
„Zuzka, čo sa stalo?“ vystrašil sa manžel.
„Ona ma nepochválila… Ani slovo nepovedala…“ zašepkala žena medzi vzlykmi.
„Kto? O kom hovoríš?“ zmiatol sa Juraj. Vôbec nechápal, čo mohlo jeho ženu v takýto, zdanlivo šťastný deň, rozplakať.
Celé ráno mala Zuzana Ivanova rozladenú náladu. Dnes mala šesťdesiatky. Narodeniny doma neslávili – rozhodli sa pre niečo skromné. Ale v práci aj tak musela pripraviť stôl, prijať blahopriania a počúvať prípitky. Z tejto vreckoviny bola unavená a túžila len po tom, aby sa dostala domov, mohla si ľahnúť do ticha a byť chvíľu sama so sebou.
Večer jej zavolala sestra.
„Tak čo, Zuzka, blahopriali ti dnes?“ opýtala sa.
„Blahopriali, samozrejme. V práci to prešlo v pohode. Juro doniesol kvety, daroval mi poukaz do kúpeľov – v lete pojdeme,“ odpovedala Zuzana stroho.
„To je super! V našom veku by sme si už mali dávaš nejaké pochúťky. A deti? Peter je stále na šichte?“
„Áno, ešte mesiac bude pracovať. Ráno mi zavolal a večer poslal orchideu – nádhernú, v kvetináči.“
„A nevesta? Ona predsa býva blízko. Aspoň prišla pozdraviť?“
„Ani nenapísala…“ vydýchla Zuzana so sklamaním v hlase. „S Jurajom sme pre nich toľko urobili, a ona… Ani pohľadnicu neposlala.“
„Čože?!“ nahnevala sa sestra. „Ja mám dvoch neviest, raz som zažila všetko, ale takéto nie. Naozaj nič?“
Neskoro večer, takmer o jedenástej, pípol Zuzanin mobil. Správa. V nej bola štandardná obrázok z internetu s nápisom „Všetko najlepšie k narodeninám“. Ani slovo od nej. Ani hovor. Ani náznak živého záujmu. Len preposlaný obrázok.
„To je celý jej prístup,“ povedala Zuzana mužovi pred spaním s urazou. „Rýchlo zabudla, že bývajú v babkinej byte, ktorý sme im dali bez akýchkoľvek podmienok.“
„No čo sa hneváš? Teraz je to u mladých normálne – poslať obrázok, dať like a myslieť si, že pozdravili,“ snažil sa ju upokojiť Juraj.
„Nie, Juro. To nie je normálne. To je neúcta. Šesťdesiatka nie je len dátum. Je to míľnik. A taká maličkosť veľa napovie.“
Ďalšie ráno sa Zuzanina nálada nezlepšila. Urazenosť len rástla. Stále si v hlave prehrávala včerajšok, spomínala si na detaily, zveličovala ich a vnášala sa do slz. Juraj to videl, ale nemohol pomôcť. Dokonca zavolal synovi.
„Mama je zase nespokojná,“ unavene začal rozhovor Peter. „Zasa nadáva na Mirku?“
„Nenadávam. Len je nepríjemné, keď človek, ktorý býva sto metrov od nás, ma ani nepochváli,“ nevydržala Zuzana a sama vzala telefón. „Povedz svojej žene: ja si všetko pamätám. A tento deň tiež.“
„Mami, no možno bola unavená. Veď pracuje,“ pokúšal sa ospravedlniť manželku Peter.
„Ale no tak!“ odfrkla si matka. „Na takúto pohľadnicu čas stačil, ale na dve slová nie? Pohodlné, však?“
Neskôr sa Peter predsa len s Mirkou rozprával.
„Úplne som zabudla…“ ospravedlňovala sa. „Deň bol hrozný, v práci zúričko, domov som sa doplazila – nemala som už silu. Tak som aspoň niečo poslala. Myslela som, že o víkende prídem s darčkom.“
„Teraz je neskoro,“ pochmúrne odpovedal manžel. „Mama sa urazila. A to na dlho.“
V sobotu sa Mirka opäť nedostala – v práci zával, a v nedeľu sa rozhodla oddýchnuť. Na návštevu si spomenula až neskoro večer.
„No a čo,“ povedala manželovi. „Prídeme nabudúce. Nie je to koniec sveta.“
Ale Zuzana bola neoblomná.
„Netreba vaše formálne návštevy,“ povedala synovi chladne. „Lyžica k obedu drahá. Koniec. Neskoro.“
„Takže si proti tomu, aby sme prišli?“
„Som proti,“ ostro odpovedala Zuzana. „Nepotrebujem obdivovateľov. Potrebujem rešpekt. A ak ho nemám – netreba hrať komédiu.“
Mirka na druhej strane nevidela na svojom čine nič hrozné. Ale chápala: s takouto svokrou treba konať prefíkane. Preto k výročiu svadby Zuzany a Juraja trvala na návšteve s darčekom.
„Povieme, že sme chceli pozdraviť spolu, preto som bez teba nešla, žmurkol„Pozveme ich spolu na kávu a situáciu mierne vyvieneme. “
