Rannej nedeľnej ráno Andreja zobudil zvonenie. V polospi chytil mobil a bezmyšlienkovito zíval na tmavú obrazovku. Zraz v dome zazvonili na dvere. Andrej vyskočil, obliekol sa a ponáhľal sa otvoriť. Každý vie, že keď niekto ráno tak neúnavne zvoní, nie je to len tak.
“Ahoj! Dlho si spal. Čo, zhodil ťa? Nešík, že prišiel kamarát?” – Na prahu stál jeho priateľ z vysokých škôl, Kolko Moškovský. “Môžem dnu?”
“Kolko?! Akými udalosťami?” – Andrej ho pevne objal a vtiahol do bytu. “A ani si mi nepovedal, čertík. Ako si ma našiel?”
“Bol som u tvojich, mama dala adresu. Povedala mi, že si sa rozviedol a odišiel sem. Len prekrúžim. Zámerne som si zobral lístky, aby som ťa videl. Ukáž mi, kam mám ísť.”
“Poď do kuchyne, ja sa len rýchlo umyjem. Daj vodu!” – zakričal a zamkol sa v kúpeľni.
Keď Andrej vošiel do kuchyne, na stole stála fľaša červeného vína a Kolko krájal syr.
“Prepáč, trochu som sa tu rozhýbal. V chladničke je prázdno. Chceš vyhladniť? Na to sú kamaráti, aby si nezomrel od hladu,” – poučoval Kolko, starostlivo robiac sendviče.
“Víno? Ráno?” – Andrej otočil fľašu etiketou k sebe.
“A kto nám to zakáže? Je to len symbolické, aby sa nám lepšie hovorilo.”
Napili sa, zakúsli sendvičmi a vajíčkovou smaženicou. A spomínali, spomínali…
Kolko sa šťastne oženil ešte počas štúdia.
“Svokor odišiel z biznisu, takže teraz vediem stavebnú firmu. Áno, závidíš. Starší syn končí strednú, mladší je v siedmej triede. Život sa vydaril,” – vychvaľoval sa. “A o tebe už viem. Takže si nikdy nenašiel svoju Jasmu?”
“Pamätáš? Nie, nenašiel.”
“Len mi nehovor, že žiješ sám.” – Kolko dožúval zvyšok sendviča.
“Zo synom. Teraz je u Zuzany na narodeninách. Včera volal, že sa vráti o pár dní.”
Vtedy ho priatelia odrádzali od sobáša so Zuzanou. Ale Andrej sa upchol. Pretože mu pripomínala Annu, Jasmu, ako ju nazývali. Jej syn ho hneď oslovoval ako otca. A Andrej sa k chlapcovi prichytil. Ale manželstvo dlho nevydržalo.
Zuzana sa čoskoro znovu vydala. S novým otčimom sa Sandrovi nepodarilo nadviazať vzťah. Občas utekal k Andrejovi. Zuzana obviňovala bývalého manžela, že schválne priťahuje Sandora k sebe. Andrejovi už vadili tieto hádky, a tak sa presťahoval do Košíc.
“Sašo býval u mňa každé leto. Zuzana mala ďalšie dieťa a na neho už nemala čas. A po maturite sa ku mne presťahoval natrvalo,” – rozprával sa Andrej.
“Super. Telenovela v tieni.” – Kolko dolial zvyšky vína.
“Nie, už je všetko vybavené.” – Vypili.
“Dúfal som, že ju predsa nájdeš. Taká láska to bola.” – Kolko si povzdechol.
Andrej mlčal. V poslednej dobe na svoju lásku myslel len zriedka, ale teraz Kolko prišiel a rozpamätal to všetko.
Na stanici si sťali, že sa už nestratia. Andrej sa vrátil domov, vytiahol starý album a našiel fotku Any. Zhlna ju pozoroval, nevedomky sa vracajúc do tých dávnych dní…
***
Kolko vyprosil od otca starú toyotu a traja kamaráti vyrazili na juh, k Fedorovým príbuzným. Do začiatku semestra zostalo ešte dosť času, prečo si neužiť výlet?
Na juhu práci kvitli – zber broskýň, hrozna, figy… Ponúkli im príspeť si na leto. Navyše, pre študentov každá koruna dobrá. Od rana sa potili na poli, a keď už bolo horúco neznesiteľné, vrhali sa do chladného Dunaja.
Tam ju uvidelTam ju uvidel, ako sedia pri brehu, hľadiac do vzdialenosti s očami plnými bolesti, a v tom okamihu vedel, že už nikdy nezabudne na ten pohľad.
