Ty si zabudla nás pozvať na oslavu
Róbert bol pre Zuzanu tým najobľúbenejším človekom na svete. Verila, že mala veľké šťastie, že ho stretla. Róbert bol starostlivý a milujúci muž, ktorý sa snažil urobiť všetko pre svoju milovanú.
Ale s jeho rodinou už také šťastie nemala. Existuje taká príslovie, že v každej rodine je čierna ovca. V ich rodine to však vyzeralo, ako keby jediným normálnym bol Róbert, zatiaľ čo všetci ostatní mali nejaké zvláštnosti.
Tchán, napríklad, vždy, keď videl Zuzanu, povedal, že sa nejako popriameňuje. A možno má niečo v brušku.
A to aj napriek tomu, že Zuzana bola vo výbornej kondícii a odkedy spoznala Róbertových rodičov, nepribrala ani kilo. Ale Ľudovítovi to bolo jedno. Zdá sa, že to bola jeho štandardná fráza. Dokonca, aj keby Zuzana schudla desať kíl, nezabudol by jej to povedať.
Navyše si vždy urobil niekoľko nekorektných vtipov, na ktorých sa smial len on sám, čo Zuzanu veľmi uvádzalo do rozpakov. Bola vždy veľmi nesvoja v jeho prítomnosti, pričom to, že chodil po dome zásadne bez trička, to iba zhoršilo.
Svokra, Tamara, zase rada každého niečomu učila. Aj keď tomu sama nerozumela.
Rada Zuzane hovorila, ako sa má obliekať, ako sa má ostrihať, aký rúž si má naniesť na pery. A keď sa Zuzana a Róbert presťahovali do vlastného bytu, Tamara sa rozbehla. Strkala nos do každého rohu, kritizovala a urážala, ako mali všetko správne zariadiť.
Bola tu ešte Róbertova mladšia sestra, temperamentná dievčina s dvomi deťmi. Deti boli od rôznych mužov, pričom Natália nemala s nikým z nich vážnejší vzťah. Neustále všade ťahala deti so sebou, a keďže bola matka, všetci okolo pokladali za povinnosť jej uľahčiť život. Ustúpiť miesto v doprave, nechať prejsť v rade, obslúžiť ju ako prvú.
Hoci dostávala od otcov detí podporu a pobrala dávky, stále hľadala veci zadarmo. Dokonca aj to, čo nepotrebovala, brala. Pre ňu to bol adrenalín – byť prvá, čo niečo uchmatne. Takže po dome sa váľali balíčky plienok, ktoré jej už deti nepotrebovali, a ktoré sa Zuzana pokúšala predať; kopy zbytočného oblečenia, hračky. V podstate polovicu vecí vôbec nepotrebovala, ale ona to nazývala svojím biznisom. To znamená, že brala veci zadarmo predstierajúc, že je chudobná a nešťastná, a potom ich predávala.
Jej deti boli nevychované a drzí. Ale to nebola ich vina; s takou mamou nemohli vyrásť inak. Ak niekomu prišli na návštevu, okamžite hľadali niečo chutné, všetko schmatli bez dovolenia, brali cudzie veci. A Natália ich nikdy neokrikovala.
Zuzana si s hrôzou spomenula na tú jedinú raz, keď svokra prišla aj s deťmi na ich vstupné stretnutie. Doniesla akýsi čajový set, ktorý očividne uchmatla zadarmo, a po ich odchode neostalo doma žiadne sladké, váza bola rozbitá a na záclonách ostal rozmazaný čokoládový škvrna. Aspoň Zuzana si nahovárala, že to bola čokoláda.
Niet divu, že keď sa blížil Zuzanin deň narodenín, rozhodla sa, že nepozve mužových príbuzných. Inak by jej oslava bola celkom zničená. Tchán by robil nevhodné vtipy, svokra by dávala rady, a Natália by kňučala o nepotrebné veci, zatiaľ čo samotné deti by ničili Zuzanin a Róbertov byt.
Samozrejme, Zuzane bolo trochu nepríjemné pred manželom pre toto rozhodnutie, ale dúfala, že to pochopí.
– Róbert, chcem narodeniny osláviť doma. Pozvem svojich rodičov a pár priateľov.
– To je super, ja súhlasím. Veď sme zariadili byt tak krásne! – usmial sa manžel.
– A však? Teraz to tu vyzerá ako fotostudio. Lenže…
– Čo? – znepokojil sa manžel.
– Prosím, nenahnevaj sa. Ale nechcem pozvať Tvoju rodinu.
Róbert si ťažko povzdychol a prikývol.
– Prepáč, ale s nimi je to naozaj ťažké. A na svoje narodeniny by som sa chcela uvoľniť a nečakať neustále na niečo nepríjemné, – povedala Zuzana s výčitkami.
– Rozumiem, netreba to vysvetľovať. S nimi je to naozaj zložité.
– Nezlobíš sa?
– Nie, vôbec nie. Veď je to Tvoj deň a mal by prebiehať tak, ako si želáš.
Zuzana si opäť uvedomila, že má najlepšieho muža na svete. A opäť nemohla prestať čudovať sa. Možno je adoptovaný? To by vysvetľovalo všetko.
Zuzana nič nehovorila rodičom svojho muža, že bude oslavovať narodeniny. Povedala, že tentoraz budú s Róbertom osamote. A manžela požiadala, aby im nič nehovoril.
A predsa sa to dozvedeli. Svokra zavolala Zuzaninej mame, aby sa niečo spýtala na tému jej práce, a tá sa prezradila.
– Takto sa Tvoja žena k nám zachovala! – kričala Tamara. – Neprišli sme na chuť, však?!
– Mama, – snažil sa ju upokojiť Róbert, – Zuzana chcela oslavovať len so svojimi rodičmi a niekoľkými blízkymi priateľmi. Veď je to jej narodeninový deň a môže sa rozhodnúť. Ak by to bola nejaká veľká hostina, určite by ste boli pozvaní.
– Rozumiem. A povedz svojej žene, že sme smrtelne urazení!
Mama zložila telefón a Róbert len pokrútil hlavou. Veľmi dobre chápal svoju ženu. Asi to nie je správne takto hovoriť, ale celý život sa za svojich príbuzných hanbil. Nechcel, aby sa ešte aj Zuzana cítila zahanbená.
Preto jej nič nepovedal, nechcel pokaziť oslavu. Rozhodol sa, že jej to povie po narodeninách.
Ráno, kedy Zuzana oslavovala dvadsaťšesť, jej Róbert priniesol kyticu kvetov a poukaz do SPA. Vedel, že Zuzana bola tento rok veľmi unavená. Najprv ich svadba, potom rekonštrukcia a sťahovanie. A ešte aj v práci býval chaos. Preto sa chcela uvoľniť.
Poobede začali prichádzať hostia. Zuzana sa veľmi snažila: pripravila chutný obed, oblečená vyzerala krásne, mala krásne spravené vlasy. Videlo sa, aká je šťastná a očakáva získať veľa dojmov z tohto dňa.
Ale netušila, aké dojmy ju čakali.
Keď sa všade usadili, ozval sa zvonček pri dverách.
– To bude určite torta, – vyskočila Zuzana, – úplne som na ňu zabudla, tak som ju objednala na poslednú chvíľu.
S úsmevom otvorila dvere, ale úsmev jej zmizol z tváre. Pred dverami stáli nepozvaní hostia. Celý ansámbel.
– Všetko najlepšie k narodeninám, Zuzana! – s našpúlenými perami povedala svokra. A podávala jej jednu ružu. – Pustíš nás dovnútra?
Nedalo sa nič robiť, musela ustúpiť.
Rázem bolo hlučno. Natáliine deti si zhodili topánky a bežali k stolu. Tchán hneď poznamenal, že Zuzana si šaty vybrala nevhodne.
– Mohli by byť o číslo väčšie, – zasmial sa.
– Asi si nás zabudla pozvať, – pokračovala svokra, – vidím, že máš hostí. Ale my sme v zoznamoch neboli. Pane Bože, Zuzana! Pozvala si ľudí, ale zmyť podlahy si zabudla.
Zuzana chcela povedať, že jej vnúčatá sa rozšantili, ale nechala to tak.
Nálada klesla. Deti okamžite začali robiť hluk, brali jedlo rukami, hrabali sa po skriniach hľadajúc cukríky. Potom ešte mladší sa rozplakal, keď nenašiel tortu.
– Mohla si aj tortičku kúpiť, vidíš, Miško je smutný! – hneď zareagovala Natália. – A to ti niekto daroval parfémy? Daj mi skúsiť. Dáš mi potom svoje staré.
Za celý čas Zuzana nepovedala ani slovo. Róbert tiež mlčal, pozorujúc svoju rodinu. Ako sa usádzajú za stôl, ako si pýtajú taniere, ako mama kritizuje jedlo a otec robí nejaké divné vtipy.
Ale Róbertovi došla trpezlivosť v momente, keď si Natália myslela, že ju nikto nevidí, a ukradla obálku s peniazmi, ktorá ležala na stolíku vedľa. Tam vlastne boli všetky dary.
– Polož to naspäť! – vyriekol Róbert.
– O čom to hovoríš? – žmurkala Natália očami.
– Videl som to!
– Ja som do nej len chcela pridať peniaze, obálku som nemala, – začala sa vyhovárať jeho sestra.
– Róbert, Nerob hnedz a kaz večer, – usmernila ho mama. – Radšej pripomeň svojej žene, že nie je pekné nepozvať príbuzných.
– A tiež jej povedz veľkosť oblečenia, – zasmial sa tchán, – lebo, Zuzana, všetky tvoje faldy v týchto šatách sú viditeľné.
– Takže! – Róbert udrel rukou o stôl, že dokonca aj deti stíchli. – Mama, tata, Natália, mali by ste ísť.
– Čo?! – pobúrila sa mama. – Ako sa opovažuješ?
– Ako sa opovažujete prísť nepozvaní? Ako si dovoľujete urážať moju ženu? Ako sa môžu deti Natália správať tak drzo? Kým sa nenaučíte slušnosti, nemáte v tomto dome čo hľadať.
Samozrejme, vznikol škandál. A Zuzana si vydýchla až vtedy, keď nepozvaní hostia odišli.
Samozrejme, narodeninová oslava bola pokazená. A akokoľvek sa priatelia a rodičia snažili povzbudiť Zuzanu, už bolo ťažké prinavrátiť náladu.
Ale veľká výhoda bola: Zuzana sa opäť presvedčila, že si správne vybrala spoločníka na celý život. Muža, ktorý sa za ňu postavil, ktorý sa dokáže postaviť aj svojim vlastným. A nech sa stane čokoľvek, vedela, že vždy bude na jej strane. A to bol asi najlepší darček v jej živote.
