Všetko zavinilo kabát
Zuzana sedela za počítačom, ale nepozerala na monitor, ale von oknom. Posledné teplé septembrové dníčky. A ani na to nemyslela, skôr premýšľala, ako minúť nečakanú prémiu, ktorá jej práve pripadla.
„Mariánkovi treba nové tenisky. Rastie ako z vody, všetko mu horí na tele. A bundu by tiež potreboval, ale na jar by mu už bola malá. Radšej by som odložila peniaze na dovolenku a konečne budúce leto išla k moru…“ Vtom však do kancelárie vošla Alena a prerušila Zuzanine úvahy.
„Čo hovoríš? Čo si myslíš? Kúpila som si nový kabát! Sedí mi, však? Strašne drahý, ale stojí za to.“ Roztiahla ruky, aby predviedla svoj nový úžitok. „No čo?“
„A čižmy nové? Zamsové?“ spýtala sa Monika, Zuzanina kolegyňa z kancelárie. „V daždi raz prejdeš po našich cestách a tvoje čižmy sa rozpadnú.“
„Možno by som si aj ja mala kúpiť nový kabát? Vážne. Chodím už štvrtý rok v starom. Ale mama… Mama by to nepochopila, poriadne by mi to natrela. Mám takmer štyridsať a stále sa bojím, čo povie mama. Môžem si aspoň raz v živote spraviť radosť. Navyše to neovplyvní rodinný rozpočet. Tieto peniaze som si zarobila. Môžem s nimi narábať, ako chcem. Alena je len o štyri roky mladšia, ale zdá sa, že o desať. Pravda, ona nemá desaťročného syna ani prísnu mamu, ktorá ma stále považuje za malé nerozumné dievča,“ premýšľala Zuzana, zatiaľ čo pozerala na Alenu v módnom kabáte.
Medzým sa dievčatá dohadovali o niečom.
„No tak, nechváľ sa. Závidíš. V daždi si oblečiem staré galoše. Ste takí nudní. Idem to ešte ukázať dievčatám z účtárne,“ povedala Alena urazenZuzana sa usmiala, keď si uvedomila, že vďaka kabátu našla nielen nový štýl, ale aj lásku, ktorá jej už nikdy neutečie.
