Vieš, s Táňou sme boli vždy ako sestry, dokonca už od škôlky. Život nás spojil ešte silnejšie. Táňa sa presťahovala do Bratislavy, začala študovať na univerzite, našla si prácu a prenajala si byt. Aj keď sme boli od seba, chuť na rozhovor sme nikdy nestratili. Chodila domov na prázdniny a často sme si volali. Keď som mala dvadsať, vydala som sa a narodila sa nám dcéra. Pred rokom sme sa ja a manžel rozhodli presťahovať do Bratislavy, no a predstav si, náhodou sme si prenajali byt v tom istom sídlisku ako Táňa.
Táňa má dnes dvadsaťsedem rokov a celý ten čas bola sama. Vždy som tomu nerozumela, lebo je naozaj krásna baba. Ale pred pár týždňami mi oznámila, že sa konečne s niekým dala dokopy. Bola som za ňu fakt šťastná a hneď ju prosila, nech mi ho predstaví. Lenže Táňa to trošku zahmlila, odpovedala, že ešte nie je vhodná chvíľa.
Asi o mesiac sme sa konečne stretli. Jej nový priateľ, Viktor, sa k nej nasťahoval a jej sestra nás pozvala na návštevu. Keď som Viktora uvidela prvýkrát, takmer mi vypadli oči. Vyzeral, že má cez tridsať, tvár mal poznačenú dlhoročným pitím. Bol neupravený, trochu ako bezdomovec. Ja aj manžel sme si vymenili prekvapené pohľady. Neskôr som sa dozvedela, že Viktor je aktuálne nezamestnaný a skončil iba základnú školu, deväť ročníkov.
Neprišlo mi vôbec jasné, prečo sa Táňa, taká múdra, vzdelaná a sympatická žena, dala dokopy práve s ním. Skúšala som sa s ňou o tom porozprávať, ale vybuchla, aby som sa jej neplietla do života. Povedala mi narovinu, že plánuje mať s ním dieťa a to ma úplne zaskočilo. Predstava, že by s takým chlapom mala dieťa, ma vážne desí. Neviem dodnes pochopiť, prečo si ho vybrala, keď mi to nedáva žiadny zmysel, nech sú už chute ľudí akokoľvek odlišné.
