Môj manžel má milenku. Ich vzťah mi vôbec neprekáža. Dokonca som sa s touto ženou aj stretla. Nepreháňam to s emóciami a nepripadalo mi to vôbec rozumné, aby sme boli v konflikte kvôli môjmu mužovi.
Dobre sme sa porozprávali. Ukázalo sa, že je to milá a príjemná žena. Po rozhovore som mala pocit, akoby sme sa poznali už celé roky, lebo sme si dokonca vymenili darčeky.
Neskôr sa manžel a jeho milenka rozhodli urobiť svadbu. Samozrejme, nie skutočnú. Nevadilo mi to, a tak sme sa začali spolu pripravovať. Pomohla som milenke vybrať krásne svadobné šaty, ona mi poradila, aké večerné šaty by mi pristali. Dohodli sme sa, že obrady budú u nás doma. Ja som bola svedkom. Vyzeralo to veľmi realisticky, chýbal iba matrika.
V deň svadby sme vstávali skoro ráno, dorábali posledné prípravy a začali sa chystať. Pomáhala som jej obliecť si šaty. Potom sme šli do obývačky, cestou sme si prisahali, že zostaneme vždy priateľkami. Nasledovali sľuby a výmena prsteňov. Novomanželia sa vášnivo pobozkali.
Prvú svadobnú noc strávili u nás doma. Keď môj manžel zaspal, ona prišla dolu do kuchyne, kde sme dlho sedeli a rozprávali sa. Bola to príjemná a otvorená debata. Naozaj sme mali veľa spoločného.
Vôbec sa necítim ponížená touto situáciou. Pravdupovediac, som šťastná. S milenkou môjho manžela sa často rozprávame a trávime spolu čas. Mám teraz kamarátku, s ktorou môžem ísť na nákupy, do parku či na kúpalisko. Myslím, že tento ženský vzťah pre mňa znamená viac než akýkoľvek muž.
Čo si myslíte o takomto priateľstve?
