Vzal mi dve karbanátky a povedal, že by som mala schudnúť. Za šesť rokov manželstva som porodila tri deti a teraz sa bojím zostať sama.
Mám tridsaťšesť rokov. Za tých šesť rokov manželstva som sa stala matkou troch krásnych detí: Tomáškovi je päť, Zuzanke tri a najmladšiemu, Sámovi, len pol roka. Vždy som snívala o veľkej rodine, ale nikdy som si nepredstavila, aká to bude námaha – fyzická, psychická, jednoducho ľudská. Život sa zmenil na nekonečný beh, v ktorom som stále na pokraji sil.
S Jozefom som sa zoznámila, keď som mala takmer tridsať. Všetky kamarátky už dávno boli vydaté, vychovávali deti, a ja som stále sama – v práci aj doma. A vtedy sa zjavil on – vysoký, športový, charizmatický. Už vtedy mal dobrú pozíciu – vedol oddelenie v právnickej firme. Nikdy by ma nenapadlo, že taký muž sa zaujíma o ženu ako ja.
O vážnosti jeho zámerov som pochopila, keď ma osobne predstavil svojej matke. Alžbeta Pavlovna – jemná, kultivovaná žena, ktorá ma okamžite prijala. Bola zo mňa nadšená a takmer sama poštvala syna k svadbe. Vzali sme sa rýchlo, takmer bleskovo. A potom začala séra materských.
Ako prvý sa narodil Tomáško a ja som opustila prácu. Potom Zuzka, potom Samko. Takže som sa do profesie už nevrátila. Všetky deti sú na mne: staršie nechodia do škôlky, Tomáš má krúžky, Zuzku učím sama, a celý čas mám na rukách bábätko. Milujem svoje deti, sú úžasné, ale už mi nezostávajú sily… ani ja sama.
Kedysi som vážila 49 kíl. Chodila som do posilňovne, behávala ráno, starala sa o seba. Teraz mám osemdesiat. Môj deň je kaša, plienky, úlohy, polievka, upratovanie, večerný hysterák a tak stále dokola. Na šport nemám ani čas, ani energiu. A keď sa aj pokúšam, deti hneď pribehnú, trhajú ma, pýtajú sa, lezú mi do náručia.
Jozo to najprv bral s humorom. Volal ma „buchtička“, „moja milá pandička“. Ale nejako nenápadne vtipy zmizli. A potom aj trpezlivosť.
V piatok sme večerali. Dala som si na tanier tri karbanátky. Pozrel sa, mlčky zobral dve a vrátil ich naspäť na panvicu.
„Mala by si schudnúť. Ak sa zblížim s inou ženou, bude to len tvoja vina,“ povedal pokojne, bez pohľadu do očí.
Stuhla som. Ako by mi niekto udrel do hrude. Chápem, že som sa zmenila. Že som unavená. Že už nie som tá, do ktorej sa zamiloval. Ale je to moja zAle je to moja vina, že som všetko dala rodine a na seba zabudla?
