Vymyslená kamarátka
Okolo Lenky sa už tretí deň hemžilo množstvo žiakov. Dievča sa po celej škole preslávilo ako veštica a skutočný psychológ. Každý túžil trochu po jej múdrosti. Zastavovali ju pri umývadlách, sadali si k nej v jedálni, nosili jej čokolády, domáce úlohy v zošitoch a iné drobnosti, ktoré ona z nepochopiteľných príčin stále odmietala.
Mne sa páči Peťko z 5.B. Myslíš, že by sme spolu mohli byť rodina? zasnívala sa spolužiačka Vlasta.
Neodporúčam. Peťko sa tvári ako anjelik, ale furt si špára v nose a tie “poklady” potom papá. Hladovať s ním určite nebudeš, ale to je tak všetko. Takto sa prešpára celý život, povedala Lenka, odhryzla z rožka a napila sa čaju.
Fuj! To je nechutné! A čo tak Michal? Je jednotkár, učí sa na gitare.
Michal tyranizuje mačky. Priväzuje im k chvostu prázdne konzervy a naháňa ich po dvore. Bude zlý, a ešte začne piť.
Ako to vieš?
Pozri, videla si niekedy triezveho gitaristu? A vôbec, si ešte mladá na také veci, ži si pre seba chalani neutečú. Radšej si oprav matematiku a prestaň si hrýzť nechty, lebo budeš mať červy.
Nemám kamarátov. Všetci mi hovoria, že som tučný, a nikam ma nevolajú, Pavol zo 4.C odstrčil zamilovanú piatačku tak, že skĺzla po lavici na druhý koniec stola.
V stredu sa začína zápis na zápasenie. Prihlásiť sa môžeš u telocvikára. Schudnúť možno neschudneš, ale už ti nadávať nebudú. A svoju budúcu ženu už tak nehádž, odvetila Lenka.
Lenka vstala od stola a odniesla podnos k umývadlám.
Lenka, myslíš, že je lepšie, aby som išla robiť vodičák ešte tento rok alebo radšej neskôr? nenápadne sa spýtala učiteľka geografie pri umývadle.
Pani učiteľka Šebestová, aby ste si urobili vodičák, treba aj auto. Vy máte tatkovu starú škodovku. Rozumiete ten rozdiel?
Myslím rozumiem, priznala.
Lenka prevrátila oči a po umytí rúk pokračovala:
Predajte tú biednu škodovku, za tie peniaze si kúpte radšej bicykel a šortky, o dva mesiace vás budú voziť do školy aj zadarmo. A najlepšie by bolo, keby ste si už vzali hypotéku úroky sú teraz priaznivé a s rodičmi žiť v tridsiatich piatich nie je bohviečo. Verím, mám skúsenosti.
So zmätenými pohľadmi ju vyprevadili do jej triedy, kde ich čakal ručný práce.
Za štyridsať minút, kým spolužiačky zistili, ako používať krajčírsky meter a mať nitku v ihle, Lenka zaštopkala doma roztrhnuté nohavice, stiahla sukňu a háčikom uplietla pár ponožiek, ktoré darovala učiteľke. Vraj tehotné ženy musia mať nohy v teple. Pani majsterka sa hneď vypýtala z hodiny a bežala do lekárne po tehotenský test. Na druhý deň jedli všetci v triede čokoládovú tortu, ktorou učiteľka poďakovala Lenke.
Doma sa Lenka správala výnimočne. Pokarhala mamu za kupovaný mletý rezeň, sama urobila halušky a večer namiesto YouTube siahla po Trom mušketieroch. Počas čítania si niečo šepkala s niekým neviditeľným. Otec na ňu pozeral spoza počítača. Lenka mu povedala, že má krivý chrbát a že by mal radšej vyprášiť koberec, než loziť po pochybných weboch.
V škole sa začali šíriť reči, učitelia zvolali poradu a zavolali školskú psychologičku. Zorganizovali sedenie s celým učiteľským zborom a riaditeľkou.
Lenka, zlatko, nikto ti neubližuje v škole? začal otázkou pán psychológ s bradou a okuliarmi.
Trápi ma len to, že škole vyčlenili niekoľko miliónov eur a nám do telocvične kúpili len starého kozu a dva metre lana.
Všetci sa otočili na riaditeľku, ktorá potichu odkráčala na poradu.
Nemáš kamarátov?
Kamarátstvo je abstraktný pojem, povedala znudene Lenka, krútiac si vrkoče v rukách. Dnes sa spolu hráte na dvore, zajtra tvoja kamarátka umýva u teba doma riady, kým ty vypisuješ daňové priznanie.
Počkaj, aké daňové priznanie, aké riady? Kto ti to hovorí?
Moja kamarátka.
Tak, to je onen problém! Zavoláš ju sem?
Je tu, odvetila Lenka pokojne, čo všetkých zarazilo.
My ju nevidíme. Ako sa volá?
Želmíra Pavlovičová.
Tak tomu ver! Koľko má rokov?
Sedemdesiat.
A čo ti hovorí?
Že si mám čistiť zuby od ďasna, že pes na našom dvore nie je zlý, len vyľakaný a hladný, že rodinu netreba zanedbávať. A tiež, že učiteľku zle vypočítali daň z nehnuteľnosti za posledných päť rokov. Treba ísť na kataster a dať prepočítať podľa trhovej ceny, lebo ju počítali z katastrálnej hodnoty.
Psychológ si všetko zapisoval a poslednú vec dvakrát podčiarkol.
Nakoniec zavolali cez školský rozhlas rodičom do práce.
Počkajte! kričal do telefónu rozrušený otec. Veď tak sa volala aj moja mama! Umrela pred desiatimi rokmi
V triede to zašumelo a učiteľky si šepkali modlitby.
Presne tak, desať rokov prešlo a nik tam nebol na návštevu. Všetko je zarastené, plot sa nakláňa, zamrmlala Lenka.
Nuž, chcel som, ale nikdy nebol čas priznal sa otec.
Sedenie sa skončilo.
Na druhý deň sa všetka rodina vybrala na cintorín. Lenka babku nikdy nevidela, iba počúvala útržky spomienok od otca. Hrob našli až po chvíli, cintorín rozrástol a bývalý borovicový les sa zmenil na mramorové more.
Lenka priniesla kytičku žltých tulipánov a dala ju do rozrezanej plastovej fľaše. Otec opravil plot, mama vytrhala burinu.
Oci, babka vraví, že si dobrý človek, len si sa utopil v práci a internete, preto ti na nič iné neostáva čas ani na mňa.
Otec od hanby sčervenel a ticho prikývol.
Sľúbme jej, že to napravíme, pohladil dcéru aj vyblednutú fotku na náhrobku.
Teraz je už pokojná a viac ku mne chodiť nebude, hoci mi bude veľmi chýbať, bola láskavá, vtipná a múdra.
Mala si pravdu. Bola skutočne dobrá a vedela ľudí prečítať. Hovorí ti ešte niečo?
Áno. Že tá tvoja uhorková diéta je blbosť ak chceš schudnúť, zacvič si. A že ten devízový účet bola chyba treba všetko lepšie rátať pred takými rozhodnutiami. A k tomu lacnému betónu, čo si objednával na základy pod saunu
V ten deň si rodina uvedomila, že na dobrých ľudí a rodinu netreba zabúdať. Lebo život sa nemeria len peniazmi či prácou, ale tým, ako si si strážil srdce a nezanedbával svojich najbližších.
