Vymyslená kamarátka
Okolo Katky sa už tretí deň hemžili húfy spolužiakov. Dievča si získalo povesť jasnovidky a pravej školkej psychologičky. Každý túžil získať kúsok jej múdrosti. Chytali ju pred záchodom, prisadali si k nej v jedálni, nosili čokoládu, domáce úlohy aj iné drobné darčeky, ktoré ale Katka zakaždým odmietala.
Mne sa páči Paľko z 5.B. Myslíš, že by sme mohli spolu raz založiť rodinu? rozplývala sa snívajúco Monika, spolužiačka.
Neodporúčam. Paľko len vyzerá, že je zlatý, ale špára sa v nose a potom to je. O jedlo sa báť nemusíš, no okrem toho nič. Takto bude žiť až do dôchodku, odvetila Katka, chrúmajúc suchár a usrkávajúc čaj.
Fuj, to je hnus! A Jožko? On je premiant a učí sa hrať na gitare, zasnívala sa Monika.
Jožko trápil mačky. Pripne plechovicu na chvost a naháňa ich po dvore. Bude krutý a ešte aj piť začne,
Prečo si to myslíš?
Pozri, videla si niekedy triezveho gitaristu? Na chlapcov máš čas, zatiaľ sa staraj o seba chlapci neujdú. Skôr si oprav z matiky a prestaň si hrýzť nechty, inak dostaneš glisty.
Nemám kamarátov. Všetci mi hovoria, že som tučný a nikam ma nevolajú, zafňukal Maťko zo 4.C a odstrčil zaľúbenú Moniku, že tá až sklzla na koniec lavice.
V stredu sa otvára zápis na zápasenie. Prihlás sa u telocvikára. Schudnúť neschudneš, ale už sa ti posmievať nebudú. A ty, takto svoju budúcu ženu nehádž, pokývla Katka a vstala od stola, aby zaniesla podnos na umývanie.
Katka, myslíš, že mám ísť tento rok na vodičák, či až nabudúce? spýtala sa zemepisárka Dáša, akoby mimochodom pri umývadle.
Pani učiteľka, aby ste si robili vodičák, musíte mať aj auto. A vy máte len starú Škodu Favorit po otcovi. Vidíte v tom rozdiel?
Asi… trošku…
Katka pretočila oči a po umytí rúk pokračovala:
Predajte tú trosku, za peniaze si radšej kúpte poriadny bicykel a kraťasy, o dva mesiace vás budú voziť do práce. Ale najlepšie by bolo vziať hypotéku úroky sú teraz výhodné a bývať s rodičmi v tridsiatke už nie je v móde. To vám hovorím ja, skúsený človek!
Za pohľadov nechápavých učiteliek sa Katka vydala do triedy na pracovné vyučovanie.
Zatiaľ čo ostatné dievčatá sa potrápili so strihom alebo zápasili s navliekaním nití do stroja, Katka zašila doma roztrhnuté nohavice, zúžila sukňu a ešte stihla háčikom upliesť pár ponožiek pre pani učiteľku na prax. Pri odovzdávaní poznamenala, že tehotným treba držať nohy v teple. Pani učiteľka sa hneď vypýtala z hodiny a bežala do lekárne po test. Nasledujúci deň si všetci pochutnali na čokoládovej torte, ktorú pripravila ako poďakovanie Katke.
Doma bola Katka tiež iná. Vyčítala mame kupovaný mletý mäso a sama narobila domáce pirohy. Večer namiesto Youtubu čítala “Traja mušketieri” a občas si šuškala s niekým neviditeľným. Otec ju pozoroval spoza počítača, a ona mu vynadala, že je zhrbený. Tiež mu poradila, aby radšej vyprášil koberec, nie surfoval po nečistých stránkach.
Po škole sa začali šíriť rôzne reči, učitelia sa znepokojili a privolali psychologičku. Zvolali celý učiteľský zbor aj s riaditeľkou.
Katka, dievčatko, neubližuje ti niekto v škole? spýtala sa psychologička s módnymi okuliarmi.
Mňa trápi najmä to, že škole pridelili tisíce eur, no do telocvične kúpili len starého kozu a dva metre lana, poznamenala Katka.
Všetci sa otočili na riaditeľku, ktorá náhle musela odísť na poradu cez okno.
Nemáš kamarátov?
Kamarátstvo je len abstraktný pojem, prehodila Katka znudene, prepletajúc si vrkoče. Dnes hráte na prestávke naháňačku, zajtra tvoja kamarátka umýva riad v tvojom dome, kým ty si vybavuješ daňové odpočty.
Počkaj, aké daňové odpočty, aký riad? Kto ti to povedal?
Moja kamarátka.
Takže tu je pes zakopaný! Zavoláš ju sem?
Ona je tu, povedala Katka úplne pokojne, a všetkých to zarazilo.
My ju ale nevidíme. Ako sa volá?
Oľga Magdaléna.
Preboha, a koľko má rokov?
Sedemdesiat.
Čo ti ešte hovorí?
Že zuby si treba čistiť od ďasna, že ten pes na našom dvore nie je zlý, len sa bojí a je hladný, že rodina sa nesmie zabúdať. Ešte mi poradila, že vám posledných päť rokov zle rátali daň z nehnuteľnosti – treba ísť na úrad a dať to prerátať podľa trhovej hodnoty, nie kataster.
Psychologička si všetko poznačila, a tú poslednú poznámku si podčiarkla dvakrát.
Rodičov zavolali do školy nahlas cez školský rozhlas.
Počkajte! ozval sa vzrušene otec do telefónu. Veď tak sa volala moja mama! Zomrela pred desiatimi rokmi…
V miestnosti sa ozývali ochkania a šepot modlitieb.
Práve tak, desať rokov, a nik sa tam ani nezastavil. Všetko zarastené, ohrádka sa rozpadla… zamrmlala Katka nahnevane.
No, veď viete… chcel som, ale akosi nikdy nebolo čas… ozýval sa otec potichu.
Sedenie sa skončilo.
Na druhý deň išla celá rodina na cintorín. Katka starkú nikdy nevidela, poznala ju len z otcovho rozprávania. Hrob našli až po chvíli, starý smrekový les sa dávno zmenil na mramorové pole. Katka priniesla žlté tulipány a dala ich do odrezanej plastovej fľaše. Otec opravil ohrádku, mama vytrhala burinu.
Ocko, starká mi odkazuje, že si dobrý človek, len príliš uviaznutý v práci a na internete. Preto nemáš čas ani na mňa…
Otec sčervenal a mlčky prikývol.
Povedz jej, že sa polepšíme, pohladil dcéru po vlasoch a pohladil aj vyblednutú fotografiu na náhrobku.
Teraz je už pokojná a viac ma navštevovať nebude, aj keď mi bude veľmi chýbať, bola milá, veselá a múdra…
Presne tak. Starká bola výnimočná, videla do ľudí. Čo ti ešte odkázala?
Že tvoja uhorková diéta je úplná hlúposť. Keď chceš schudnúť, choď do fitka. A že bol zbytočný ten eurový účet treba vždy všetko dobre premyslieť skôr, než sa rozhodneš. A o tom lacnom betóne, čo si objednal na základy k chate…
Dnes rozumiem, že niekedy aj tichí hlas z druhého sveta nám chce len pomôcť nebyť slepý k vlastnej rodine. Na to sa nesmie zabúdať.
