Kvôli kurčaťu som vyhodila manžela. A vôbec to neľutujem.
Ten deň bola Zuzana úplne vyčerpaná. Celé ráno upratovala, pratila, zbierala hračky a umývala podlahy. Keď sa nakoniec pozrela do rúry, vo vône pečeného kurčaťa s zemiakmi sa jej tajil dych.
„Ešte desať minút,“ zamrmlala si, nastavila časovač a ponáhľala sa do kúpeľne – stihla by ešte očistiť obkladačky. Všetko išlo ako po masle. Kým razla nezaklapali dvere.
„Asi sa vrátili deti,“ pomyslela si Zuzana, ale na prahu nestála dcéra ani syn, ale jej manžel Juraj, ktorý celé ráno údajne „bol v garáži“.
„Fíha, to vonia!“ zadovážil si ruky. „Tvoje kurča mám najradšej!“
„Zavolaj deti, nech idú večerať,“ zvolala Zuzana a vrátila sa k umývačke.
Za minútu už po byte dupali bosé nohy detí, niekto hádzal tenisky, niekto sa hlasno smial. Zuzana počula hádku a vyšla von, aj keď časovač ešte nezvonil.
„Čo sa deje?“ opýtala, stále v gumových rukaviciach.
„Ja chcem stehienko!“ vykríkla desaťročná Monika.
„Ja tiež!“ v zboru zakričal osemročný Tomáš.
„Veď sú dve,“ pokrčila Zuzana ramenami.
„Nie! Ostalo len jedno!“ Monika dupkala nohou.
Žena pristúpila k stolu. Naozaj – polovica kurčaťa zmizla. Zostali len prsia a jeden zemiak.
„A kde je otec?“
„Odišiel. Vzal si polku kurčaťa a odišiel,“ zamrmlal syn.
Zuzana chytila mobil, zavolala – Juraj nezdvihol. Schmatla kľúče a vybehla z bytu. Vnútri vrelo: zasa! Vzal si to najlepšie pre seba. Tenkrát však nie pre seba, ale pre svoju partiu. Už to nebola len chamtivosť – bola to zrada rodiny.
Pri ihrisku na lavičke sedel Juraj s kamošmi. V rukách pivo, na kolenách to kurča. Chichotali sa, jedli a olizovali si prsty.
„Není ti hanba?!“ priletela k nim Zuzana, oči jej horievali.
„Počkáme doma, porozprávame sa neskôr,“ vyhrkol Juraj, s pohľadom na „chlapov“.
„Nie, porozprávame sa teraz! Ukradol si jedlo, ktoré som varila pre svoje deti! Hanbíš sa? Nestací ti, že si vždy berieš to najlepšie – teraz ešte kŕmiš svojich kamarátov tým, čo nie je tvoje?“
„Choď, kým sa ešte ovládam,“ odsekol, chytil ju za lakieť.
„Čo to robíš?!“ Zuzana sa trhla. „Nie si len sebec, si zlodej, Juraj. Zlodej, ktorý kradne jedlo vlastným deťom a kŕmi ním opilcov.“
„Nechaj tie scény, Zuzka,“ zlostil sa, cítil sa ponížene pred kamarátmi. „Bolo to raz.“
„Raz? A čo ovocie? A kaviár od mamy, ktorý si zhltol za deň? A čo kebáb, kde si nechal deťom ohoréle kúsky a sám si vzal tie najlepšie?“
Zuzana sa otočila a odišla.
Večer, keď sa vrátil, stála pri okne.
„Mal by si sa vidieť,“ smial sa Juraj. „„Rozvod kvôli kurčaťu.“ To by bol hit pre TV.“
„Podávam na rozvod,“ chladne odpovedala. „Ty stále nechápeš, o čo išlo. Nie kvôli kurčaťu. Kvôli tvojej chamtivosti a tomu, že nemyslíš na nikoho, len na seba.“
„Kam pôjdem?“ odfrkol. „To ani nie je vtipné.“
„K svojej mamičke. Rovnakej, ktorá ťa naučila, že všetko najlepšie patrí tebe. Nech sa teraz s tebou delí.“
Juraj odišiel, mysliac si, že Zuzana žartuje. Ale na druhý deň naozaj podala žiadosť o rozvod. Ostal u matky.
O dva týždne neskôr zazvonil telefón.
„Mala si pravdu,“ povzdychla si bývalá svokra. „Aj u mňa všetko zje. Kúpim si cukríky, dám si jeden – zvyšok zmizne v ten istý večer. Vieš, myslela som si, že preháňaš. Ale dokonca si nalial poslednú vodu z čajníka, ani sa neopýtal.“
„Chcete, aby som si ho zobrala späť?“ čudovala sa Zuzana.
„Nie… len… tak sťažiť sa,“ zabručala svokra.
„Tak vtedy – veľa šťastia. Ja s týmto požieračom všetkého skončila. A vieš čo… konečne sa cítiA keď jej dcéra Monika raz priniesla domov vlastnú pečenú kurčaciu nožku, povedala: “Mami, toto je pre teba, lebo ty si vždycky prídeš na rad až posledná a teraz budeš mať to najlepšie.”
