Šťastné detstvo mal Jožko len do piatich rokov. Jedného dňa si ho rodičia neprišli vyzdvihnúť zo škôlky. Všetky deti už rozobrali, len on sedel pri stole a kreslil seba, mamu a otca. Vychovávateľka sa na neho občas pozrela a z nejakého dôvodu si stále utierala líca. Potom k nemu pristúpila, zobrala ho do náručia, pevne privrela a povedala: Čokoľvek sa stane, nemáš sa čoho báť, Jožko. Teraz musíš byť silný. Rozumieš mi? Rozumieš, zlatko?
Chcem k mame, odpovedal.
Príde si po teba teta a strýko. Pôjdeš s nimi, Jožko. Bude tam veľa ďalších detí, len neplač. A pritlačila sa k nemu mokrou tvárou.
Potom ho vzali za ruku a odviedli k autu. Na otázku, kedy ho odvedú k mame, mu povedali, že mama s otcom sú veľmi ďaleko a dnes si ho nemôžu vziať. Jožka umiestnili do spoločnej izby s chlapcami ako on. Ale rodičia neprišli ani na druhý deň, ani v nasledujúce dni. Chlapec trpel a v noci plakal, až dostal horúčku.
Až keď sa uzdravil, vážne s ním prehovorila sestra v bielom plášti. Povedala mu, že jeho rodičia sú teraz veľmi ďaleko, na nebi. A nemôžu sa odtiaľ vrátiť. Ale stále sú pri ňom, vidia ho a chcú, aby bol dobrý a nebol chorý, aby sa netrápili.
Ale Jožko neveril. Pozeral sa na nebo a nevidel tam nikoho, len vtáky a oblaky. Rozhodol sa, že ich nájde za každú cenu.
Najprv dôkladne preskúmal dvorec počas vychádzok. Nakoniec objavil malú dieru za kerom. Oplotenie tam bolo pokrivené. Ale preliezť sa dal len napoly. Tak začal kopať tunel. Pomaly sa mu darilo, zem bola mäkká, s pieskom. Čoskoro vznikla pri zemi medzera, cez ktorú sa už dalo pretiahnuť.
Jožko sa pretiahol a bol vonku. Čo mu sily stačili, utekal preč od nenávideného detského domova, ako tomu hovorili ostatní chlapci. Ale mesto nepoznal a čoskoro sa stratil. Potreboval nájsť svoj dom, lenže všetky domy vyzerali rovnako.
Vtom na prechode uvidel ženu, ktorá bola strašne podobná na mamu. Rovnaké šaty s bodkami, upravený vrkoč svetlých vlasov.
Mama! vykríkol a rozbehol sa za ňou.
Ale ona ho nepočula, ani sa neobzrela.
Mama! chytil ju za ruku, keď ju dobehol.
Žena sa otočila, zohnula sa k nemu a pozrela sa mu do očí.
Nie, nebola to jeho mama.
Zuzana sa zamilovala na celý život ako dvadsaťročná. S Erikom tvorili dokonalý pár. Zoznámili sa náhodou, na letnej tanečnej záhrade. Chlapec k nej prišiel, s rozpakmi ju pozval na pomalý tanec. Ľahko sa rozprávali. A už od nej neodišiel, išiel ju dokonca odprevadiť domov.
Nezoznámili sa na dlho, o tri mesiace neskôr sa vzali. Žili v dokonalej harmónii. Ale po troch rokoch Zuzana zistila, že nemôže mať deti. Erik sa s tým nevedel zmieriť, a tak chodila na nekonečné vyšetrenia a liečby v liečebniach. Nakoniec prijali fakt, že vlastné dieťa mať nebudú. A Erik raz navrhol, že by si mohli dieťa adoptovať z detského domova.
Ale Zuzana svojho muža milovala tak veľa, že mu navrhla rozvod. Mali takmer tridsať, ešte boli mladí. Erik si nájde inú, ktorá mu dá šťastie. A ona nejako to sama zvládne.
Ale Erik s ňou nesúhlasil. Povedal, že ju nikdy neopustí. A tak vymyslela prefíkaný plán. Priznala mu, že ho už dávno nemiluje a že má iného muža. Erik tomu odmietal uveriť.
Na druhý večer sa nevrátila domov. Prišla až ráno. Zaváňala ju víno a mužská voda po holení. Na otázky, čo sa deje, opakovala jediné má milenca. A Erik súhlasil s rozvodom.
Keď Zuzanu oslovil Jožko, už dva mesiace bola rozvedená. Bolo jej ťažko, strádala po manželovi a trápilo ju, ako sa mu darí. A tu neznámy chlapec ju nazval mamou. Srdce jej vyskočilo z hrude.
Čo sa stalo, zlatko, si stratený? opýtala sa láskavo.
Hľadám mamu a otca. Povedali mi, že sú na nebi. Ale ja tomu neverím, rozplakal sa Jožko.
Poď, bývam nedaleko. Dám ti výborné zákusky, chceš? Žena ho vzala za ruku a vydali sa na cestu.
Doma Jožko s chutí zhltal zákusky, ktoré mu kúpila, a zapíjal ich čajom s ríbezľovým listom. Ako vedel, rozprával jej, čo sa mu stalo. Bolo vidno, že dlho sladké nejedol. Sladkosti mu totiž brali starší chlapci. Navyše mu nadávali a občas mu dali škripec.
Zuzane bolo chlapca ľúto. A tak sa opýtala: Chcel by si, Jožko, aby som ťa vzala k sebe a žili sme spolu? A keď vyrastieš, všetko pochopíš. A raz sa určite stretneš so svojimi rodičmi. Len to bude ešte veľmi dlho. Jožko súhlasil.
Zuzana zavolala do detského domova a nahlásila nález. Odviezla chlapca späť, dohovorila sa s vychovávateľmi, aby lepšie dávali pozor na deti. A začala ho navštevovať každý deň. Ale vziať si ho nemohla.
Problém bol, že mala prácu, byt, ale už nemala manžela. A osamelá žena nedostane dieťa na adopciu. Prvýkrát Zuzana ľutovala, že trvala na rozvode. Ale ako manžela vrátiť, teraz nevedela.
A tak sa rozhodla dohodnúť sa s kolegom z práce na fingovanom manželstve. Bol nedávno rozvedený, síć trochu záletník, ale dobrý odborník. A referenciu by mu dali skvelú.
Milan sa najprv zdráhal, ale potom súhlasil pod podmienkou, že za všetko sa platí. Zuzana sa mu dlho páčila, teraz bola slobodná. A súhlasil by s večerou pri svie
