Šťastné detstvo mal Mikuláš len do piatich rokov. Raz sa pre neho rodičia nevrátili do škôlky. Všetky deti si už rozborili, len on sám sedel za stolíkom a kreslil seba, mamu a otca. Učiteľka na neho chvíľami pozerala a stále si utierala tvár. Potom sa priblížila, zdvihla ho do náručia, pevne ho pritlačila a povedala:
Čokoľvek sa stane, nesmieš sa báť, Mikuláško. Teraz musíš byť silný. Rozumieš mi? Rozumieš, chlapčeku?
Chcem k mame, odpovedal.
Príde pre teba teta a strýko, Mikuláško. Pôjdeš s nimi. Bude tam veľa detí, len neplach.
A pritlačila sa k nemu mokrým lícom.
Potom ho vzali za ruku a odviedli k autu. Keď sa pýtal, kedy uvidia mamu, povedal mu, že rodičia sú ďaleko a dnes neprídu. Ubytovali ho v spoločnej kute s inými chlapcami. Ale ani zajtra, ani po týždni sa pre neho nikto nevrátil. Chlapec trpel, nocami plakal, až dostal horúčku.
Až jedna sestra v bielom plášti mu po uzdravení vysvetlila pravdu. Povedala, že jeho rodičia sú teraz na nebi. Nemôžu sa vrátiť, ale sledujú ho, a preto musí byť dobrý a nechorovať, aby sa netrápili.
Mikuláš neveril. Pozeral sa na oblohu a nevidel tam nikoho, len vtáky a oblaky. Rozhodol sa, že ich nájde za každú cenu.
Najprv dôkladne preskúmal dvor. Nakoniec našiel malú dvierku za kerom, kde boli ohnuté mreže plotu. Ale prejsť mohol len napoly. Začal sa preto hrabať v zemi, ktorá bola sypká, piesočnatá. Čoskoro sa mu podarilo vytvoriť priepasť, cez ktorú sa protlačil.
Vyšiel von a utekal, čo mu nohy stačili, preč od detského domova, ktorý nenávidel. Ale mesto neznáme, a tak sa stratil. Chcel nájsť svoj dom, ale všetky domy vyzerali rovnako.
Vtom uvidel ženu na prechode, ktorá sa podobala na jeho mamu. Rovnaké šaty s bodkami, upravený vrkoč svetlých vlasov.
Mama! vykríkol a rozbehol sa za ňou.
Neslyšala ho, neotočila sa.
Mama! chytil ju za ruku, keď ju dobehol.
Žena sa obrátila, skrčila sa na kolená a pozrela sa na neho.
Nie, nebola jeho mamou.
Zuzana sa zamilovala na dvadsiatke a navždy. S Jankom tvorili dokonalý pár. Stretli sa náhodou, na letnej tanečnej záhrade. On k nej neisto pristúpil a pozval ju na pomalý tanec. Ľahko sa rozprávali a odvtedy ju neopustil.
Vzali sa za tri mesiace. Žili v harmóne. No po troch rokoch Zuzana zistila, že nemôže mať deti. Jano sa s tým nevedel zmieriť, a tak podstupovala nekonečné vyšetrenia a liečby. Nakoniec prijali, že vlastné dieťa mať nebudú. A Jano raz navrhol, aby si dieťa adoptovali z detského domova.
Ale Zuzana tak veľmi milovala svojho muža, že mu navrhla rozvod. Mali takmer tridsať, boli ešte mladí. Jano si nájde inú, ktorá mu dá deti. Ona zostane sama.
Nesúhlasil. Povedal, že ju nikdy neopustí. A tak vymyslela prefíkaný plán. Priznala mu, že ho už dávno nemiluje a má iného. Jano sa tomu odmietal uveriť.
Ďalšiu noc neprišla domov. Vrátila sa nadránom, cítila sa po víne a mužskej vôni. Na všetky otázky tvrdila: Mám milenca. A Jano nakoniec súhlasil s rozvodom.
Keď Zuzanu oslovil Mikuláš, boli už dva mesiace rozvedení. Bola zúfalá, chýbal jej manžel a nevedela, ako sa má. A tu cudzí chlapec ju nazval mamou. Srdce jej vyskočilo z hrude.
Čo sa stalo, chlapček, stratil si sa? opýtala sa láskavo.
Hľadám svojich rodičov. Povedali mi, že sú na nebi. Ale neverím tomu, rozplakal sa Mikuláš.
Poď, bývam nedaleko. Dám ti dobré koláče, chceš? Zobrala ho za ruku a vyšli.
Doma Mikuláš zhltol koláče, ktoré cestou kúpila, a zapíjal ich čajom s ríbezľovým listom. Ako vedel, rozprával jej, ako sa to stalo. Bolo vidieť, že sa dlho nemohol dočkať sladkého. Starší chlapci mu ho vždy zobrali. Nadávali mu, niekedy ho aj uderili.
Zuzana sa nad ním zľutovala. Chceš, Mikuláško, aby sme žili spolu? Keď vyrastieš, všetko pochopíš. A raz sa s rodičmi určite stretneš. Len to sa ešte nestane skoro. Chlapec súhlasil.
Zavolala do detského domova, nahlásila nález. Priviezla Mikuláša späť, požiadala vychovávateľov, aby na deti lepšie dávali pozor. A začala ho navštevovať každý deň. Ale vziať si ho nemohla.
Mala prácu, apartmán, ale chýbal jej manžel. Samotnej žene deti na adopciu nedajú. Prvýkrát ľutovala, že trvala na rozvode. Neviedla však, ako manžela vrátiť.
Rozhodla sa preto dohodnúť s kolegom Tiborom na fingovanom manželstve. Ten bol sice záletník, ale dobrý odborník. Vedenie mu mohlo vystaviť skvelé potvrdenie.
Tibor najprv váhal, potom súhlasil ale za podmienky, že za všetko platí. Zuzana sa mu dlho páčila, teraz bola sama. Chcel večeru pri sviečkach s pokračovaním. To ju urazilo, stále milovala manžela.
Keď však prišla večer k Mikulášovi, uvidel mu pod okom modrinu. Starší ho zbili, aby nežičinil. Vychovávatelia namiesto pomoci rozprávali o rozhovore so Zuzanou. Vedela, že teraz mu bude ešte horšie.
Ďalší deň súhlasila s Tiborovou ponukou. V sobotu pripravila večeru, obliekla červené šaty (tak chcel), zapálila sviečky a čakala. Bolo jej zle. Ale musela zachrániť Mikuláša. Sľúbila mu to.
Zazvonil zvonek. Ťažko vstala a išla otvoriť. Aké bolo jej prekvapenie
