Keď sme s Michalom prišli do bytu Zuzany, hneď ma obklopila vôňa, ktorá ma tak omámila, že som si málem zabudla, prečo som vôbec prišla. Vonialo tam čerstvo pečeným mäsom, teplým cesto, korením, akoby tancovali vo vzduchu. Zastala som sa na prahu, zavreli oči a hlboko som sa nadýchla — bol to pach domáceho tepla, sviatku a takého čarovania. A keď som sa pozrela na stôl, úplne som stratila reč. Stáli tam jedlá, ktoré by mohli byť v múzeu kulinárskeho umenia. Úprimne, nevedela som, či začať obdivovať, alebo chytiť tanier.
Zuzana, moja dlhoročná kamarátka, bola vždy majsterkou v kuchyni, ale tentoraz prekonala samú seba. Prišli sme k nej na večeru — pozvala nás “len tak”, bez dôvodu, aby sme si pokecali a strávili spolu večer. Priznám sa, čakala som niečo jednoduché: nejaký šalát, možno pečené kura, čaj so sušienkami. Ale to, čo som videla, bolo skutočné gastronómické predstavenie. Stôl sa pod váhou pochúšť ohýbal: červenavá bravčová sviečková s bylinkovou kôrčičkou, zemiaky pečené s rozmarínom, zelenina rozložená ako obraz, a koláč so zlatistou kôrkou, ktorý vôňou jablkám a škorici. Ešte tri omáčky v malých elegantných pohároch, a každá bola, ako som neskôr zistila, majstrovské dielo.
“Zuza, čo to má byť? Chceš otvoriť reštauráciu?” — vyhrkla som, nevediac odtrhnúť oči od tej nádhery. Zuzka sa len zasmiala a mávla rukou: “Ale no tak, Hanka, len som vás chcela potešiť. Sadnite si, teraz všetko ochutnáme!” Michal, môj muž, ktorý zvyčajne moc nehovorí, už sa už tiahol po vidličke, ale zastavila som ho: “Počkaj, najprv to odfotím, takéto veci sa musia dostať na sociálne siete!” Zuza prevrátila oči, ale bolo vidieť, že ju to potešilo. Ona taká je — varí s láskou, ale potom tvárí, že to bola hračka.
Sadli sme si k stolu a začala pravá hostina. Ochutnala som mäso — rozpúšťalo sa na jazyku, s jemnou chuťou cesnaku a niečoho, čo som ani nevedela pomenovať. “Zuza, aké kúzlo to je?” — spýtala som sa, a ona s úsmevom odpovedala: “Tajná ingrediencia je láska!” Samozrejme, zasmiala som sa, ale vlastne som jej uverila. Lebo ako inak vysvetliť, že aj obyčajný šalát z paradajok a uhoriek sa u nej stal umeleckým dielom? Michal, ktorý zvyčajne jí potichu, zrazu povedal: “Zuza, keby si každý deň takto varila, presťahujem sa k tebe.” Všetci sme sa rozosmiali, ale všimla som si, že už premýšľa, ako si nabrať prídavok.
Kým sme jedli, Zuzka rozprávala, ako každé jedlo pripravila. Strávila celý deň v kuchyni, a niektoré recepty zdzdedila po svojej starej mame, čo robilo každé jedlo ešte výnimočnejším.
