Tak dosť, Kristína, medzi nami je koniec! Chcem skutočnú rodinu, deti. Ty mi to nevieš dať. Dlho som čakal, trpel. Potrebujem syna. Už som dal žiadosť o rozvod! Máš tri dni, aby si si zbalila veci. Keď odídeš, zavolaj mi. Zatiaľ budem bývať u mamy. Ponáhľaj sa, musím pripraviť byt pre dieťa a jeho matku. Áno! Nečuduj sa, moja budúca manželka čaká dieťa! Tri dni máš!
Kristína mlčala. Čo mala na to povedať?
Dieťa sa jej nikdy nepodarilo. Miroslav čakal dlhých päť rokov. Počas tých rokov trikrát ostalo všetko zbytočné.
Lekári, ktorých Kristína navštívila nespočetne, tvrdili, že je zdravá. Prečo to teda nikdy nevyšlo?
Kristína vždy žila poctivo a zdravo.
Tentoraz sa jej pri práci rapídne zhoršilo, hneď volali záchranku, ale všetko sa odohralo veľmi rýchlo
Dvere buchli za Miroslavom a Kristína sa bezvládne posadila na gauč.
Nemala silu ani chuť baliť si veci. Ani nevedela, kam by s nimi šla.
Pred svadbou žila u tety. Teta už nie je medzi nami a byt predal jej syn. Vrátiť sa na dedinu do domu po babičke? Hľadať si podnájom? A čo s prácou?
Otázok bolo mnoho a treba ich vyriešiť rýchlo
Zrána sa otvorili dvere a vošla svokra.
Nespíš? Dobre robíš. Prišla som skontrolovať, aby si si nevzala nič cudzie.
Staré trenírky vášho syna určite nechcem. Ideme prepočítavať aj moje nohavičky?
Pozri sa na ňu, aká drsná! A aká si bola dobrá, slušná, tichá. No, všetko sa ukázalo. Po prvom nie úspešnom pokuse som hneď Mirka varovala, že nebudeš vedieť porodiť.
Prišli ste mi to povedať? Lepšie urobíte, keď budete ticho a dajte na mňa pozor.
Kam balíš ten servis?!
Je môj. Zostal po tete, na pamiatku.
Tak tu zostane prázdno bez neho!
To ma nezaujíma. Vy už budete mať vnuka.
Ber si len svoje!
Notebook je môj! Kávovar i mikrovlnka tiež, darovali mi ich kolegyne. Auto som si kúpila ešte pred svadbou. Váš syn má svoje.
Ty máš všetko, len deti nie si schopná mať!
To už nie je vaša vec. Ja som v poriadku, možno to tak chcel Pán Boh.
Vyzeráš, akoby ťa to vôbec nemrzelo! Nerobila si to náhodou naschvál?
Hovoríte nezmysly. Ťažko sa mi o tom vôbec premýšľa.
Kristína sa poobzerala po byte, jej veci už boli zbalené. Kefka, kozmetika, papuče
Mala pocit, že niečo dôležité zabudla. Svokra jej bránila sa sústrediť.
Spomenula si chýba stará soška mačky. V soške bol malý tajomný priestor, o ktorom nik nevedel, ani manželovi to neprezradila. Bola tam sada náušníc a prsteň. Neboli to žiadne vzácnosti, ale mali veľkú hodnotu ako pamiatka na babku. Miroslav to vždy nazýval haraburdie. Žeby to vyhodil? Všetko nepotrebné odpratával na balkón. Kristína otvorila dvere
A čo chceš tam? Zbieraj a choď! ozval sa zas svokrin hlas. Lúčiš sa s bytom? No popraj sa. Takéto ťa už nič nečaká.
Konečne našla mačku, všetko bolo na mieste. Môže odísť.
Tu sú kľúče, zbohom. Dúfam, že sa viac neuvidíme.
Kristína sa zastavila v kancelárii. Bola ešte na PN-ke, ale požiadala o dovolenku.
Všetci ti držíme palce, ale čo bez teba? Tri týždne budú stačiť? Buď, prosím, na telefóne. Bez tvojich rád sa nám polovica projektov rozpadne.
Dobre, aspoň prídem na iné myšlienky. Ďakujem.
Potrebuješ pomoc?
Nie, poradím si.
Postarám sa o dovolenkové a prémia navyše.
Ďakujem, to padne vhod.
Kristína už nehľadala podnájom, odviezla sa na dedinu. Samozrejme, že ju tam nik nečakal, babka zomrela pred tromi rokmi a matku nikdy nepoznala. Mama zomrela pri pôrode.
A teraz prečo Kristína nedokáže sama porodiť
Hodina cesty a bola pri dome. Jabloň, tulipány.
Naposledy tu bola s Miroslavom na jeseň, piekli klobásky, oddychovali.
Kristína vošla autom na dvor, kľúč od garáže bol vo vnútri domu.
Vošla dnu. Ticho. Na stole špinavé šálky a taniere. Prečo to minule nestihla upratať?
Nie, upratala! Ale niekto tu bol!
Dva poháre, taniere, prázdne škatule od džúsu, fľaša Mirkovho obľúbeného sektu. To určite neboli pozostatky jesene.
Takže tu bol Miroslav, no s kým?
Nie je to už dôležité
Kľúč od domu mal len Kristína, asi si dal manžel spraviť duplikát. Čas vymeniť zámky.
Nový začiatok, veľké upratovanie, potom horúca kúpeľ.
Kristína sa rozhodla zmyť zo seba všetku špinu, celé minulé obdobie.
Keď sa chystala vyjsť von, niekto zaklopal na dvere, potom na okno.
Kto tam je?!
Je všetko v poriadku?
Áno prekvapila sa.
Pred domom stál neznámy muž.
Prepáčte, dúfam, že som vás nevystrašil. Som váš sused, celý deň som vás sledoval.
Videl som dym z komína, dlhšie ste sa neukázali, bál som sa, či sa vám niečo nestalo
Ďakujem, je všetko v poriadku.
Ste príbuzná Miroslava? Nedávno tu bol s manželkou… Ste jeho sestra?
Nie, som bývalá manželka. Skoro bývalá, všetko je v procese.
A dom je váš?
Áno, patrí mne.
Ja som tu dočasne, mám tu bývať kvôli rodinným záležitostiam. Rozvod sa mi končí, zajtra mám rozvodové pojednávanie. Ak niečo potrebujete, povedzte. Som Igor.
Ja Kristína. Počkajte, vedeli by ste mi vymeniť zámok?
Samozrejme. Povedzte kedy, vybavím.
Čím skôr. Zajtra jeden kúpim.
Počkajte, radšej to vybavím ja, predsa len v meste mám viac možností.
Dobre, budem rada.
Prešli dva týždne. Ešte týždeň voľna a bolo treba sa vracať do mesta. Kristína si zvykla, nebavilo ju hľadať iné bývanie. Miroslav sa neozýval, poslali len dátum rozvodu. To bolo vlastne lepšie. Ani ho už nechcela vidieť.
Sobota. Kristína vstala ako vždy skoro, a dnes ju Igor pozval na prechádzku k jazeru.
Nové vzťahy neplánovala, ale prechádzka nič neznamená. Bolo im fajn, vrátili sa na obed. Pred domom stálo Mirkove auto. Práve prišli. Otvorili sa dvere, vystúpil Miroslav a pomohol vystúpiť tehotnej žene.
Kristína a Igor práve prichádzali ku bráne. Miroslav skúšal otvoriť dvere na dome, márne.
Čo to má znamenať?
A čo tu robíme? Prečo sa snažíte dostať do cudzích dverí?
Miroslav ostal zaskočený.
Toto je náš dom! riekla tehotná slečna.
Tak? A kto to povedal? Snáď Miroslav? Toto je môj dom, poprosím vás odísť.
Miroslav, čo to hovorí?! Kto je to?! Tvoja bývalá?! Vyhoď ju! vrieskala tehotná.
Kristína a Igor sa zasmiali. Miroslav bez slova posadil partnerku do auta a odišli.
Veselý život ho čaká.
Aspoň mu porodí dieťa. Ja som nemohla. Trikrát neúspešne. Prepáč.
My sme sa rozviedli, lebo manželka dieťa nechcela
Prešli štyri roky od rozvodu. Náhodné stretnutie s bývalou svokrou v supermarkete.
Kristína, nespoznávam ťa. Dlho sa na teba pozerám, si to ty alebo nie? Čakáš dieťa?
Áno, Kristína pohladila svoje veľké brucho.
Jaj, Mirkovi sa zle vedie. Vnuk sa narodil slabý, niečo genetické po otcovi. Tá jeho žena ušla, nechala nám dieťa. A ty si sama, že si sa rozhodla rodiť sama?
Nie som sama. Mám rodinu. Musím ísť, čakajú ma.
Tak to teda… Prepáč za všetko…
Prajem vám veľa trpezlivosti
Bývalá svokra sledovala, ako Krístína odchádza. Kráčala vedľa Igora, ktorý ju nežne podopieral a za ruku držala malá dievčatko, veľmi podobné mame
Život nám občas pripraví prekvapenia keď sa niečo končí, môže sa začať niečo krajšie. Dôležité je nevzdať sa nádeje ani lásky.
