Luci, medzi nami je koniec! Ja potrebujem skutočnú rodinu, deti. Ty mi toto dať nevieš. Čakal som dlho, veľa som zniesol. Potrebujem syna. Už som podal žiadosť o rozvod! Máš tri dni na zbalenie vecí. Keď odídeš, zavolaj mi. Zatiaľ budem u mamy. Ponáhľaj sa, potrebujem pripraviť byt pre dieťa a jeho matku. Áno, nečuduj sa, moja budúca žena čaká dieťa! Tri dni máš!
Luci mlčala. Čo mohla na to povedať?
Deti sa jej nedarili. Pavol čakal celých päť rokov. Za ten čas prežili tri neúspešné pokusy.
Lekári, ktorých Luci veľakrát navštívila, tvrdili, že je zdravá. Nikto nevedel, prečo sa to vždy nepodarilo.
Luci vždy viedla správny život.
Teraz jej prišlo zle v práci, hneď volali sanitku, ale všetko prebehlo príliš rýchlo
Dvere buchli za Pavlom a Luci bezvládne klesla na pohovku.
Chuť ani silu baliť veci nemala. A aj keby, kam by išla?
Pred svadbou bývala u svojej tety v Bratislave. Teta už nie je medzi živými, jej byt predal bratranec. Vrátiť sa na dedinu do babičkinho domu? Hľadať podnájom v meste? A čo práca?
Otázok mala viac než dosť, rozhodovať sa musela rýchlo
Skoro ráno sa otvorili dvere a do bytu vstúpila svokra.
Nespíš? Správne. Prišla som skontrolovať, aby si si nevzala niečo, čo ti nepatrí.
Staré spodky vášho syna určite nepotrebujem. Spočítame moje veci?
Ty si ale drzá! A pritom si bola taká slušná, tichá, milá. Vidíš, ako to dopadlo. Ja som Pavlovi hovorila už po prvej strate, že nikdy nebudeš vedieť porodiť dieťa.
To ste prišli povedať? Radšej tu seďte ticho, sledujte ma a nerušte.
Kam berieš ten servis?!
Ten je môj. Zostal po mojej tete, spomienka na ňu.
Bez toho to tu bude pusté!
To ma nezaujíma, aspoň budete mať vnuka.
Ber iba svoje!
Laptop je môj, kávovar, mikrovlnka tiež, tie mi darovali kolegovia. Moje auto som mala ešte pred svadbou, váš syn má svoje.
Máš všetko, len deti nevieš porodiť!
To už nie je vaša vec. So mnou je všetko v poriadku. Možno to tak chcel Pán Boh.
Vôbec neľutuješ, že? Možno si to celé urobila naschvál!
Hovoríte bludy. Ťažko mi je vôbec o tom premýšľať.
Luci sa rozhliadla po byte, jej veci už nikde. Kefa, kozmetika, papuče…
Akoby niečo dôležité zabudla. Svokra jej prekážala v sústredení.
Potom jej napadlo stará soška mačky. V nej bol ukrytý malý tajomný poklad, ktorý poznala len ona. Vnútri boli náušnice a prsteň. Nemali veľkú hodnotu, ale ako pamiatka na babičku boli nenahraditeľné. Pavol vždy vravel, že je to len šrot. Nebodaj to vyhodil? Všetok haraburdie dával na balkón. Luci otvorila dvere…
Čo tam zasa robíš? Zbal si veci a choď! ozval sa znovu svokrin hlas. Lúčiš sa s bytom? Tak sa rozlúč. Už nič podobné nezažiješ.
Konečne našla mačku, všetko bolo na mieste. Teraz môže ísť.
Tu sú kľúče. Dovidenia. Úprimne dúfam, že vás už nikdy nestretnem.
Luci cestou prešla do kancelárie. Bola ešte na péenke, ale poprosila o dovolenku.
Všetci ti držíme palce. Len ako to zvládneme bez teba? Tri týždne stačia? Len prosím, buď na telefóne, bez tvojich konzultácií u nás polovica projektov stojí.
Dobre, potrebujem vypnúť. Ďakujem.
Pomoc nepotrebuješ?
Nie.
Postarám sa o dovolenku aj o odmeny.
Vďaka, to mi veľmi pomôže.
Luci ani nezačala hľadať byt, zamierila rovno na dedinu. Nik ju tam už nečakal, babička tu zomrela pred tromi rokmi, mamu nikdy nepoznala. Zomrela pri pôrode.
A sama Luci teraz nemohla porodiť… zvláštne.
Hodina na ceste a už bola pred domom. Jabloň, tulipány.
Naposledy tu bola spolu s Pavlom, na jeseň, piekli klobásky, oddychovali.
Luci vošla autom do dvora, kľúč od garáže bol doma.
Odomkla dvere a vstúpila. Ticho. Na stole špinavé šálky a taniere. Prečo minule nestihla poupratovať?
Nie, ona upratovala! Ale niekto tu bol!
Dva hrnčeky, taniere, prázdne obaly od džúsu, fľaše Pavlovho obľúbeného sektu. Určite nie z jesene.
Takže bol tu Pavol, s niekým iným…
Nie je to dôležité. Už nie.
Kľúč od domu mala len ona, snad si dal muž spraviť duplikát. Treba vymeniť zámky.
Začiatok nového života, upratovanie, potom horúca vaňa.
Luci sa rozhodla zmyť zo seba všetku bolesť, všetku minulosť.
Chystala sa vyjsť, keď ktosi zaklopal na dvere, potom na okno.
Kto tam?!
Je u vás všetko v poriadku?!
Áno Luci sa prekvapene ozvala.
V predzáhradke stál neznámy muž.
Prepáčte, asi som vás vystrašil. Som váš sused, celý deň som vás zo záhrady pozoroval.
Videl som, že ste zmizli, ale z komína išiel dym. Chcel som sa uistiť, či sa vám niečo nestalo
Ďakujem, všetko v poriadku.
Ste Pavlova príbuzná? Nedávno tu bol s manželkou Vy ste jeho sestra?
Nie, som bývalá manželka. Takmer už bývalá, rozvod prebieha.
A dom je váš?
Môj.
Ja som zatiaľ váš sused. Rodinné dôvody, kamarát mi dovolil tu bývať. Aj mňa čaká rozvod, už zajtra budem voľný. Ak potrebujete pomoc, ozvite sa. Volám sa Igor.
Ja som Luci. Mohli by ste mi vymeniť zámok?
Jasné. Povedzte kedy, postarám sa o to.
Čím skôr, zajtra kúpim.
Kúpim ja, aspoň vemiem správny typ a nemusíte do mesta.
Dobre.
Prešli dva týždne. Ešte týždeň dovolenky a blížil sa čas vrátiť sa do mesta. Luci si už zvykla a byty už hľadať nechcela. Pavol sa neozval, len prišlo oznámenie o termíne rozvodu. Asi tak lepšie. Nechcela ho už nikdy vidieť.
Bola sobota ráno. Luci vždy vstávala skoro. Dnes ju Igor pozval na prechádzku k jazeru.
Nový vzťah nehľadala, bola to len prechádzka. Dobre sa zabavili a išli späť na obed. Pri dome Luci stálo Pavlovo auto. Práve prišiel. Vystúpil z auta, potom podal ruku tehotnej žene.
Luci s Igorom došli k bránke. Pavol sa pokúšal odomknúť dvere, nedarilo sa.
Čo to má byť?
A vy tu čo robíte? Prečo vnikáte do cudzieho domu?
Pavol stál ohromený.
Veď to je náš dom! povedala tehotná žena.
Áno? A kto vám to povedal, Pavol? Je to môj dom, prosím opustite pozemok.
Pavol, čo to má znamenať?! To je tvoja bývalá?! Vyhoď ju! ječala tehotná pani.
Luci s Igorom sa rozosmiali. Pavol ticho usadil svoju sprievodkyňu do auta a odišli.
Zaujímavý život ho čaká.
Aspoň mu porodí dieťa. Ja som to nedokázala. Tri neúspechy. Prepáč.
A ja som sa rozviedol preto, že žena dieťa nechcela
Prešli štyri roky od rozvodu. Luci náhodou stretla svoju bývalú svokru v supermarkete.
Luci, nepoznávam ťa. Sledujem ťa chvíľu. Si to ty? Si tehotná?
Áno, Luci pohladila svoj veľký bruško.
A Pavlovi sa nedarí. Vnuk sa narodil slabý, niečo bolo z otcovej strany. Jeho žena odišla, nechala nám dieťa. A ty? Sama čakáš dieťa?
Nie, nie som sama. Mám rodinu. Musím ísť, čakajú na mňa.
Tak tak? Prepáč mi všetko
Prajem vám trpezlivosť
Bývalá svokra sledovala, ako Luci kráča preč. Po jej boku kráčal Igor, držal ju za ruku, a za druhú ruku sa držala malá dievčatko, podobné ako by jej z oka vypadloPri aute na Luci už čakal Igor s malým tmavovlasým chlapčekom, ktorý jej veselo mával.
Mami, kúpili sme čerstvé jablká! zvolal chlapec, keď ju zbadal.
Luci s úsmevom objala syna a chytila Igora za ruku. Pohľadom ešte stretla oči bývalej svokry v nich sa tentoraz neobjavil hnev, len únava a možno ľútosť.
Luci sa nadýchla voňavého podvečerného vzduchu, v ktorom sa miešala chuť domova, detského smiechu a jabĺk.
Vedela, že cesta k jej rodine bola kľukatá, ale teraz bola vďačná za každý nezdar, ktorý ju na ňu priviedol. Podľa toho poznáš domov nie podľa toho, kde si žil, ale kde na teba čakajú s láskou.
Otvorila dvere auta, ešte raz sa obzrela a naposledy sa rozlúčila s minulosťou.
A život pokračoval. Tentoraz už naozaj jej vlastný.
