Na moje sedemdesiate narodeniny Všetko najlepšie, ocko! kričia moje deti.
Marek práve dosahuje sedemdesiatku, vychoval traja deti. Manželka Mária odišla pred tridsať rokmi a on už nikdy nepoznal druhú lásku. Nepodarilo sa mu znova oženiť ani nájsť, ani osud nespokojil. Mohol by som napísať tisíc dôvodov, no má zmysel ich vyčítavať?
Jeho dvaja synovia, Ján a Peter, boli neustále v hádkach a bitkách. Posúval ich z jednej školy do druhej, až ich nakoniec prichytí výborný učiteľ fyziky, ktorý odhalí ich talent pre matematiku a prírodné vedy. Náhle všetky prestrelky a hádky skončia; od tej chvíle je ich život pokojný.
Jedna dievčina, Ľubica, má problémy v komunikácii s rovesníkmi. Školský psychológ už odporúča návštevu psychiatra. V tom však do školy príde nová učiteľka literatúry, založí krúžok pre začínajúcich spisovateľov a Ľubica začne písať od rána až do noci. Jej príbehy najprv vychádzajú v školskom listoch, potom sa objavujú v miestnych literárnych kluboch.
Po skončení strednej školy Ján a Peter získajú štipendiá na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, na Fyzikálnomatematický ústav. Ľubica vstúpi na Filologickú fakultu a študuje literatúru. Marek zostane sám, uvedomí si prázdnotu okolo seba. V tichu, ktoré pripomína vlčie výkriky, sa ponorí do rybárčenia, záhradkárčenia a chovu svínok.
Majú veľký pozemok pri Malej Dunaji, kde začína podávať dobrú úrodu a zarábať viac, než keby pracoval ako inžinier v miestnej továrni. Náhle zistí, že môže deťom kúpiť lacnejšie autá, prispieť na ich výdavky a zabezpečiť im slušné oblečenie. Čas, ktorý má, sa mu však ešte viac skracuje väčšina dňa tečie medzi poľnohospodárstvom a predajom, ale baví ho to.
Ďalších desať rokov minú rýchlo a k sedemdesiatke sa blíži. Plánuje oslavu v samote. Synovia sú už zamestnaní na tajnom projekte pre Ministerstvo obrany a nemôžu si dovoliť víkendový výlet. Ľubica cestuje po literárnych sympóziách a nevyberá si voľný čas. Marek neplánuje ich rušiť pozvánkami.
Raz sa to stane, pomyslí si. Nemám čo oslavovať, som sám prejdem po farme, večer si dopijem fľašu whisky, spomeniem si na Máriu a poviem jej, akí sme sa stali.
Ráno sa zobudí, aby skontroloval svine na špeciálny krmivo. Keď vyjde pred dom, v osvetlenom hviezdami poli objaví niečo zvláštne pod dlhým plachtovým šatkom leží podivný, podlhovastý predmet.
Čo to je? zamračí sa a v tom sa rozsvietia projektory. Na poli sa zhromaždia Ján a Peter so svojimi manželkami a vnúčatami, niekoľko príbuzných, a Ľubica prichádza s vysokým mužom v hrubých okuliaroch. Všetci držia balóny a pískajú do trúbiek, niektorí stláčajú tlačidlá bzučiacich nádobiek s komprimovaným vzduchom. Všetci naraz kričia a ruky im smerujú k Marekovi:
Všetko najlepšie, ocko!
Marek zabúda na tajomný predmet. Žiadnu hru, ktorú by mu mohli priniesť šibalovia, ho nezastavujú. Ženy sa rozbehujú do domu, aby natiahli stôl. Ľubica mu hovorí:
Počkaj, ocko, nech ti zakryjem oči.
Dobre, poďme, súhlasí. Zakryje mu tesne na hlave ťažkú látku a otáča ho okolo, zatiaľ čo on sa pýta: Čo ste si vymysleli?
Darček pre teba, odpovie jeden zo synov.
Dúfam, že nie je drahý? požiada Marek. Ja nič potrebujem.
Neboj sa, ocko, hovorí iný. To je len malá, lacná vecka. Len znak pozornosti a vďaky.
Ďalší ich zavedú k niečomu, a Ľubica spustí pásku zo Zakrytých očí. Z reproduktorov vybuchne hudba a bicie. Deti sa vrátia k podkladu a všade, odokolo, odtrhnú plachtu.
V žiarivom svetle projektorov sa objaví Starý Škoda 120 legendárny model, ktorý Marek vždy sníval. Takýto pohľad ho takmer vyvedie z rovnováhy; sotva sa zachytí na stoličku a opakuje:
Ó Bože, Bože, Bože
Ľubica mu strieka vodu do tváre: Upokoj sa, ocko. Celý život si chcel toto auto.
Ale je to nepredstaviteľne drahé, protestuje starý muž.
Nie drahšie ako peniaze, zasvietí Ján.
Ľubica pokračuje: Poď, sadni do kabíny, budeme fotíky robiť.
Marek otvorí dvere, ale nájde len kartónovú krabicu.
Čo je to? spýta sa.
Otvorte, prikáže Ľubica.
Keď krabicu rozbalí, z dna pozerajú dva malé oči. Vytiahne malé chlpaté teliatko a pridrží ho k sebe:
Skutočný thajský mačiatko! Ako to, ktoré sme mali s Máriou. Pamätáte si? Bomba. Keď ste boli ešte drobní, veľmi ste ho mali rád
Samozrejme, ocko, odpovedajú deti.
Marek nesedí do auta. Ide hore na druhé poschodie, do svojej izby, kde ukáže mačiatko na fotografii svojej žene. Slzy mu tečú po lícach:
Vidíš, Mária, vidíš? Dokázal som. Nepozabudli na nič Vidíš?
Deti ho nečakajú dlho o samotné. Stôl je už natiahnutý, začínajú sa prípitky. Ľubica mu šepká do ucha, že je v štvrtom mesiaci tehotenstva a prišla k nemu so svojím snúbencom na návštevu. Zostane tu, pretože práca na novej knihe ju môže viesť kamkoľvek, a snúbenec odcestuje na Novú Anglicku, kde o pár týždňov usporiada svadbu v miestnej obci.
Nemáš proti, ocko? spýta sa.
Je to akýsi čarovný sen, odpovedá Marek a pobozká ji na čelo.
Deň plynie v rozprávaní, jedle a spomienkach. Večer sa zastaví pri hrobe svojej manželky a dlho tam sedí, rozpráva sa s ňou.
Život naberá nový zmysel, najmä s tým autom. Musí si kúpiť oblečenie do 70. rokov a ísť jazdiť do veľkého mesta. Na posteli spí malé thajské mačiatko.
Tomko, volá muž a opakuje: Tomko.
Mačiatko mrká a natiahne sa na celý svoj malý výška. Muž si ho pohladí po teplom brušku a zasne.
Ráno vstáva skoro, kŕmi svine, stará sa o záhony a ryba ničho si nenechá. V nižšom izbí spí Ľubica so snúbencom. Ráno chlapci s rodinami odchádzajú, a v dome nastane ticho. Tomko kráča po stopách svojho pána, padá do kŕmidla pre svine a zamotá sa do sietí na lodi. Pokúša sa zožrať návnadu pre ryby, muž sa smeje a hovorí:
Ako keby sa vrátila moja mladistvosť.
Hladko ho pohladí po chrbte. Tomko zamňauká, zachytí sa pazúrikmi na jeho ruku.
Ty šibal, zvolá muž a rozosmeje sa.
Táto rozprávka je pripomienkou pre tých, čo ešte môžu prísť k svojim rodičom: nečakajte zajtra. Vyrazte hneď teraz.
