Kľúč zaznela v zámku a Zuzana, snažiaca sa nerobiť hluk, prešmykla sa do bytu. V predsieni bola tma, len z kuchyne prenikal tenký pásik svetla. Rodičia opäť nespali, hoci čas už dávno prekročil polnoc. V poslednej dobe to bolo bežné dlhé nočné rozhovory za zatvorenými dverami. Zvyčajne tiché, ale občas prerastajúce do tlmenej výmeny názorov.
Zuzana si vyzula topánky, odložila tašku s notebookom na komôdku a prešla po chodbe do svojej izby. Nechcela vysvetľovať, prečo meškala, hoci dôvod bol vážny projekt v práci nejak nevychádzal a termíny tlačili.
Cez stenu počula tlmené hlasy.
Nie, Mišo, takto už viac nemôžem, mama hovorila potichu, ale v hluse bolo cítiť podráždenie. Sľúbil si to ešte minulý mesiac.
Evi, pochop, teraz nie je vhodný čas, otec, akoby sa znova ospravedlňoval.
Zuzana unavene vydýchla. V poslednej dobe sa rodičia neustále o niečo hádali, ale pred ňou tvárili, že je všetko v poriadku. Samozrejme, mali už cez päťdesiat, ona bola dávno dospelá, ale aj tak bolo nepríjemné uvedomiť si, že v ich vzťahu niečo nie je v poriadku.
Prevliekla sa, umyla a zalezla si pod perinu, no spánok neprichádzal. Myšlienky sa jej točili okolo toho istého. Zuzanin brat Janko býval sám, v inom meste, a zriedka navštevoval. Ak by sa rodičia rozhodli rozviesť kto by s kým zostal? Komu by pripadol byt? A prečo tajia svoje problémy?
Hlasy za stenou neustali. Zuzana natiahla ruku k nočnému stolíku a nahmatala slúchadlá chcela cudzie tajomstvá utopiť v hudbe. Ruka zavadila o mobil, ktorý spadol na koberec. Keď ho zdvihala, náhodou otvorila diktafón. Prst zamrzol nad obrazovkou.
Čo keby nahrala ich rozhovor? Len aby zistila, čo sa deje, a nemusela hádať. Ak by sa ich opýtala priamo, určite by to zbytočne zosmiešnili, povedali by, že je všetko v poriadku.
Svedomie ju zabolelo nepríjemným chladom. Počúvať iných nie je pekné, a ešte ich aj nahrať. Na druhej strane, boli to jej rodičia, jej rodina. Mala právo vedieť, ak sa deje niečo vážne.
Rozhodnutá, Zuzana spustila diktafón, položila mobil bližšie k stene a prikrýla si hlavu perinou.
Ráno, keď sa chystala do práce, si všimla, že otec aj mama vyzerajú nevyspato. Pri raňajkách takmer nehovorili, iba si vymenili pár zdvorilostných fráz.
Včera si prišla neskoro, poznamenala mama, nalievajúc čaj. Zase si zdržala v práci?
Áno, dokončovali sme projekt, prikývla Zuzana. A vy prečo nespíte?
Tak, pozerali sme film, odmietla mama, ale ani sa na dcéru nepozrela.
Otec sa zahĺbil do novín a tvári
