Aký máte názor na ranné telefonáty? Myslím, naozaj skoro ráno.
Nedávno začala manželova švagriná volať o piatej ráno. Ani manželov mobil nebol vtedy na ticho, lebo mu v tú istú chvíľu volala jeho sestra. Sotva som otvorila oči. Táto ich drzosť bola nevídaná.
Keď som zdvihla telefón, ozvalo sa:
Ty ešte spíš? Odchádzame pred jedenástou kvôli veľmi dôležitým záležitostiam. Dohliadni na deti. Stoja ti pred plotom!
Skôr než sme stihli čo i len ceknúť, zložili.
Ja s manželom sme na seba nechápavo civeli. Aké deti pred plotom o tomto čase?
Manžel sa obliekol a vybehol von. Naši dva psíci Breko a Fúza v kuse brechali, takže bolo jasné, že tam niekto je.
A veru, traja naši malí vnuci poslušne stáli pri bráne. Bola som v šoku, skoro mi káva vyletela z ruky.
Doviedli sme deti dovnútra a začali volať ich rodičom, čo sa preboha deje. Dostal sa nám tejto odpovede:
Vy fakt nemáte radi svoje vnúčatá? Veď im ani nedáte euro na zmrzlinu, ani darčeky nekupujete. Tak ich aspoň trochu postrážte. Teraz máme fakt dôležité veci. Možno si napravíte povesť v očiach detí.
Obaja s manželom sme skoro odpadli. Najmladšie z detí nemá ešte ani rok, nemalo ani plienky, ani detskú výživu.
Našťastie, v našom mestečku máme nonstop Terno. Manžel utekal kúpiť všetko potrebné. Veď im nemôžeme dať len rožok do ruky.
Strávili sme s nimi toho dňa dosť. Deti boli roztrúsené po celom byte, nezbedné, nechceli spať, stále plakali. Nedivím sa, tiež by som bola nervózna, keby ma o piatej vytiahli z postele.
Rodičia si ich prišli vyzdvihnúť až okolo tretej popoludní. A to len preto, že sme im stále vyvolávali. Cudzie deti obrovská zodpovednosť.
A ešte na záver nám vytkli, že sme kúpili zlé plienky aj nesprávnu kašu. Ale tašku s nákupom si odviezli domov.
Teraz netušíme, ako sa pred tým brániť. Sme vyplašení, či sa nám zasa o piatej ráno nevysype pred plot húf vnúčat v pyžamách. Doteraz mám trochu trauma z tejto rodinnej ranní kávičky.
