Rodný syn zradil svoju matku
Na maturitnom plese sa s ním chceli všetky dievčatá fotiť. Vybral si však Katarínu Nebola ani krásna, ani múdra, ani šikovná. Ale jej otec bol miestnym významným človekom. A Katarína mala na maturitnom plese najdrahšie šaty A na vysokú školu sa tiež dostala. Ako keby ho ten večer chytila za ruku a nepustila ho niekoľko rokov, až ho doviedla k oltáru.
***
ŽIVOT AKÝ JE. Synček
Keď bol malý, všetci sa nad ním rozplývali ako nad obrázkom. Okrem toho, že bol výnimočne pekný chlapec, bol aj veľmi milý. Ak ho niekto zobral do náručia, pritúlil sa ako vlastný. Cukríky mu strkali do rúk aj neznámi ľudia. Mária sa bála, aby jej dieťa nezakliali. Keď chodil do školy, dievčatá sa pre neho niekedy aj hádali všetky s ním chceli kamarátit a neskôr chodiť. Michal výborný žiak, športovec. Len veľmi chudobný. Ale miestne slečny si nevšímali, že ich idol nosí jedny nohavice, kým mu nevysli až po kolená. Inému by sa možno smiali, ale jemu nikdy! Na maturitnom plese sa s ním chceli všetky dievčatá fotiť. Vybral si Katarínu Nebola ani krásna, ani múdra. Ale jej otec bol miestnym významným človekom. A Katarína mala na plese najdrahšie šaty A na vysokú školu sa tiež dostala. Ako keby ho ten večer chytila za ruku a nepustila ho niekoľko rokov, až ho doviedla k oltáru.
Pred svadbou Mária predala prasa, dala synovi peniaze a hotovo! Michal zobral tých pár tisíc eur a odišiel
* * *
Do dediny prišla Mária s malým chlapcom v náručí. Či to ľudia vymysleli, alebo to tak naozaj bolo kto vie. Údajne jej dom kúpil otec dieťaťa, aby naňho nemala nároky, lebo bol ženatý. Nikto z dedinčanov nikdy nevidel jej príbuzných. Žila skromne. Pracovala v miestnom obchode, mala malé hospodárstvo. Niekedy sa uchádzači hlásili, ale kam by tam! Nikoho neprijala, vravela, že má muža! To bolo na smiech! Keď kamarátky otvorili túto tému, že je vdova, je to ťažké Hnevala sa.
Keď viedla Michalka do prvej triedy, hneď v prvý deň uvidela Jozefa, učiteľa telesnej, ktorý práve skončil vysokú školu a prišiel učiť do ich školy. Stretli sa očami ako náhodou. Potom si oči samé hľadali druhého Ako sa to stalo, ani nepostrehli, že začali chodiť. Jozef vozil Michalka na bicykli a učil ho opravovať pneumatiku, chodili spolu do lesa v zime a na jar spoločne sadili záhradu. Mária sa nejako bála povedať synovi pravdu, lebo si všímala, že keď Jozefa objala alebo len položila naňho ruku, chlapec sa stiahol a stíchol.
Prečo, synček? Veď je dobrý! Bude tvojím otcom šepkala mu, keď jej milého odviedla.
Nechcem, aby si ho milovala! Chcem, aby si milovala len mňa! odvrkol chlapec.
Raz sa Michalko prebudil a videl matku v posteli s Jozefom.
Teraz to tak bude, chlapče! objal ho muž, ktorý ho naozaj celým srdcom prijal.
Nebude! Nechcem, aby si s nami žil! vykričal na celý dom. Raňajkovať s nimi nechcel a niekam utiekol. Až večer ho matka našla a priviedla domov.
Je v izbe? opýtal sa so slzami v očiach, ukázal na dvere.
Je
Nech ide preč. Lebo ja nevojdem!
Synku! Ani slovom ťa neurazil! Budeme žiť ako rodina, ako všetci presviedčala ho.
Nechcem ako všetci! Chcem len s tebou! On nie je môj otec!
Bude tvojím otcom, uvidíš
Jozef vyšiel z domu s kufrom, ako prišiel. Objal Máriu, pritiahol ju a pobozkal na čelo.
Porozmýšľaj, Michal. Nie som tvoj nepriateľ, povedal, akoby sa hanbil. Zamyslíš sa?
Nie! chlapec zavrtel hlavou a odvrátil sa.
Ak ho prijmeš, utečiem! povedal matke, keď sa za Jozefom zavreli dvere.
Mária si vybrala syna. Jozef odišiel z dediny, zrejme ďaleko, lebo ho tu už nikto nevidel. A Mária na Silvestra porodila ešte jedného syna Janka. Bála sa, že starší ho neprijme, ale Michal, ktorý bol zvedavý na všetko, sa ani nepýtal, odkiaľ sa vzal malý chlapec. Miloval ho, staral sa oňho. A Mária sa neustále cítila vinná, bála sa povedať staršiemu synovi aj len zlé slovo.
Môj Michal je taký rozumný, chválila sa kamarátkam, také zlaté dieťa, že nie ja jemu, ale on mne radí.
Kamaráti sa iba usmiali, lebo dobre vedeli, že práve kvôli rade syna zostala Mária sama
Keď jej Michal začal chodiť s Katarínou, tešila sa. Bola z bohatšej rodiny, keď sa vezmú, pomôžu mu postaviť sa na nohy dúfala.
Ako vždy, čakala v sobotu syna-študenta domov. Napekla koláče, uvarila huspeninu. Vlak už dávno prešiel, ale Michala nebolo.
Mami! pribehol domov z futbalu Janko, náš Michal išiel s Katarínou k nej domov!
Nevečerali. Čakali. Neprišiel. Neprišiel ani ráno. Išiel rovno na vlak. Nepobozkal matku ako zvyčajne.
Mami! Budeme sa brať! oznámil jej to ako hotovú vec.
Chcela ho pokárať, že neprišiel domov, povedať to, na čo celú noc myslela, ale nedokázala povedať ani slovo, lebo syn pokračoval:
Ty mi trochu pomôžeš, však? Predáš aspoň prasať!
Isteže, synku! A kedy bude svadba?
Ešte nevieme. Chceme v Bratislave študentskú! V dedine nechceme!
Do ďalšieho víkendu Mária predala prasa a Michal si pre peniaze skutočne prišiel. Zobral ich ml
