Vlak do nového života
Zuzana sa prebudila a započúvala sa do ticha bytu. Vedela, že Vlado nie je doma. Vstala, pretiahla sa a prešla do kuchyne. Na stole ležal vzkaz: “Prepáč, zabudol som ti včera povedať. Do obeda budem v práci.”
Zuzana sa priškrteno usmiala, zmačkala lístok a hodila ho do koša. Už dlho tušila, že Vlado má niekoho iného. Stále nie je doma, prestali spolu rozprávať o dôležitých veciach, ba aj obyčajné rozhovory boli vzácne. Ich dcéra Monika sa vydala a odišla s manželom do vojenského mestečka, kde slúžil. Z ich rodiny ostal len zdanie.
V izbe zazvonil mobil. Katka.
“Čo robíš?” spýtala sa jediná blízka priateľka už od základnej školy.
“Nič. Len som vstala.”
“Počúvaj, vonku je nádherné počasie, jar, slnko. Nechceš ísť po obchodoch? Tak veľmi by som si niečo pekné a farebné kúpila. Dúfam, že nemáš žiadne plány?”
“Žiadne. Vlado je v práci.”
“V nedeľu? Tak sa daj dokopy, obleč si niečo slušné, o hodinu si pre teba prídem.” A Katka zavesila.
Zuzana dala vriec s vodou na sporák a išla do kúpeľne. Nakupovať s Katkou ju bavilo. Mala vycibrený vkus. Vedela ako málokto vybrať spomedzi množstva vecí presne to, čo bolo treba. Zuzaně sa rozbiehali oči, nevedela sa rozhodnúť, no Katka ako kúzelníčka vytiahla šaty dokonalého strihu, veľkosti a kvality.
Učila ju, že do obchodov treba ísť upravená, ak chce, aby ju pokladali za elegantnú ženu, nie za dedinčanku. Potom jej budú ponúkať len to najlepšie. A napriek všetkému to fungovalo. Z obchodov nikdy neodchádzali s prázdnymi rukami.
Zuzana sa nalíčila, obliekla, pozrela sa do zrkadla a bola spokojná. Nakupovanie jej vždy zlepšilo náladu. A teraz to potrebovala ako nikdy predtým.
Za desať minút Katka zavolala, že je dole.
“Ahoj. Chceš niečo konkrétne pozrieť?” spýtala sa Zuzana, keď sadla pri priateľke do jej Volkswagenu.
“Nie. Majú doviesť novú kolekciu a predošlú budú predávať so zľavami. Cítiš to, priateľka? Je jar!” povedala veselo Katka.
“Vlado ma zabije. Šetríme na dovolenku…”
“Nezabije. Odstrihneš štítky, vyhodíš účtenky, povieš, že si minula polovičku.”
“A miniem dvakrát toľko.”
“Ja mám jeden osvedčený spôsob, ako uspať manželovu pozornosť.”
“Aký?” záujemco sa spýtala Zuzana.
“Uvidíš.”
Katka bola veľká žena. Nie tučná, ale statná, s vysokými prsiami, širokými bokmi a úzkym pásom. Mala výrazné hnedé oči, plné pery a husté tmavé vlasy po ramená. Muži sa za ňou otáčali.
Zuzana bola jej pravým opakom. Nízka, štíhla, so svetlými kučeravými vlasmi a zelenými očami. V džínsach by si ju zo zadu mohli pomýliť s mladým dievčaťom. Vedľa Katky sa cítila ako neuveriteľne malá a neistá.
Keď Katka pristúpila k predavačkám, okamžite sa jej snažili vyhovieť a ponúkali to najlepšie. A ona sa na nich usmiala ako kráľovná. Zuzana to nevedela. S predavačkami komunikovala nesvojo, odmietala pomoc a radšej odišla.
Po dvoch hodinách, obťažkané značkovými taškami, vyšli z ďalšieho obchodu.
“Už stačilo, zaZuzana sa zhlboka nadýchla, usmiala sa na vojaka vedľa nej a s Monikou kráčala von z nádražia, pripravená začať nový život, ktorý už nekonala na to, aby niekoho iného urobila šťastným, ale na to, aby konečne našla šťastie v sebe.
